Vieme hovoriť pravdu tak, aby sme pritom nestratili lásku?
„Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jedni k druhým.“ Ján 13,35

Nedávno sme na našej skupinke rozoberali jednu zaujímavú otázku. Môže kresťan jesť krv?
V Skutkoch apoštolov 15,28–29 sa píše:
„Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že na vás nebudeme klásť nijaké iné bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: zdržiavať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, zadusených zvierat a smilstva.“
Diskutovali sme, hľadali súvislosti, porovnávali verše a nakoniec sme sa v podstate zhodli. Veď je to tam napísané celkom jasne. Dokonca s dôrazom, že tak rozhodli apoštoli spolu s Duchom Svätým.
A tak sme si niektorí, vrátane mňa, povedali: Dobre, krvavničky síce chutia, ale keď ich nemáme jesť, tak ich jesť nebudeme. :)
V podstate sme už mali debatu za sebou, keď medzi nás prišiel brat Igor R.
Je to človek, ktorý má za sebou dlhé roky života s Bohom. Kedysi pôsobil aj ako kazateľ a viedol vlastný zbor. Keď si vypočul, o čom sme sa rozprávali, povedal nám niečo, čo ma prinútilo zamyslieť sa.
Nazval nás doslovistami. Nie v zlom. Sám priznal, že kedysi pristupoval k Písmu podobne.
Potom nám vysvetlil širšie súvislosti apoštolského rozhodnutia. V prvotnej cirkvi spolu žili Židia a pohania, ktorí uverili v Krista. Židovskí veriaci boli vychovaní v Mojžišovom zákone a niektorí chceli jeho požiadavky preniesť aj na pohanských kresťanov. Vznikali tak spory o obriezku, jedlo a ďalšie predpisy.
Apoštoli preto rozhodli, že na pohanov nebudú klásť celé bremeno Mojžišovho zákona, ale stanovia niekoľko nevyhnutných požiadaviek. Podľa Igorovho vysvetlenia mali niektoré z nich aj praktický význam pre pokojné spolužitie židovských a pohanských veriacich.
Zákaz krvi tak nemusíme nevyhnutne chápať ako všeobecný stravovací predpis pre všetkých kresťanov všetkých čias. Je potrebné vnímať aj dobu, okolnosti a ľudí, ktorým bolo rozhodnutie určené.
Nechcem teraz rozhodovať, ktorý výklad je správny. To ani nie je dôvod, prečo o tom píšem.
Oveľa viac ma totiž zaujalo niečo iné.
Na Igorovi bolo vidieť, že roky strávené s Písmom mu dali hlbší pohľad. Nezastavil sa pri doslovnom znení jedného verša, ale snažil sa pochopiť širší obraz. A čo bolo pre mňa najdôležitejšie, pri svojom výklade nezabúdal na lásku.
Hovoril o tom, že môžeme mať rozdielne názory, môžeme byť presvedčení o svojej pravde, ale ak nám tá pravda začne brániť milovať brata, ktorý veci vidí inak, mali by sme sa nad sebou zamyslieť.
A v tej chvíli som si uvedomil, že aj ja mám niekedy sklon byť takým doslovistom. Možno aj vo svojich zamysleniach Slovo ku káve.
Nie je zlé hľadať pravdu. Veď práve Písmo nás k tomu vedie. Ale niekedy sa môžeme tak sústrediť na obhajovanie vlastného výkladu, až zabudneme na človeka, ktorý stojí oproti nám.
Ježiš povedal:
„Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jedni k druhým.“ Ján 13,35
Nepovedal, že nás svet spozná podľa toho, ako dokonale dokážeme obhájiť svoj výklad Písma.
A pred svojím ukrižovaním sa modlil:
„Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.“ Ján 17,21
Keď sa však dnes pozrieme na kresťanstvo, vidíme stovky denominácií, rozdelené zbory, rozbité priateľstvá a vzťahy, ktoré sa skončili pre rozdielne chápanie pravdy.
Aké svedectvo tým dávame svetu?
Neznamená to, že máme prestať hľadať pravdu, ustupovať od svojho presvedčenia alebo súhlasiť so všetkým, čo nám niekto povie.
Pavol predsa píše, že máme hovoriť pravdu v láske (Ef 4,15). A na inom mieste pripomína:
„Keby som mal všetko poznanie... ale lásku by som nemal, ničím by som nebol.“ 1 Kor 13,2
Láska neznamená, že na pravde nezáleží. Znamená, že ani pravda nám nedáva právo prestať milovať.
Môžem s bratom nesúhlasiť. Môžem byť presvedčený, že sa mýli. Môžem mu vysvetľovať svoje porozumenie Písmu. Ale stále je to môj brat, za ktorého Kristus zomrel.
A možno práve toto je jedna z vecí, v ktorých ako kresťania potrebujeme dospieť.
Pretože svet nepotrebuje vidieť ďalšiu skupinu ľudí, ktorí sa dokážu pohádať o to, kto má pravdu. Potrebuje vidieť Kristových učeníkov, ktorí dokážu milovať aj vtedy, keď sa nezhodnú.
A tak mi z našej skupinky zostala jedna otázka. Nie o krvi ani o krvavničkách.
Vieme hovoriť pravdu tak, aby sme pritom nestratili lásku?
Možno máme pravdu. Možno ju dokonca vieme podložiť každým veršom Písma. Ale ak sme pri jej obhajovaní stratili lásku k svojmu bratovi, stojí za to položiť si otázku, čo sme vlastne vyhrali.
Pravda a láska nemusia stáť proti sebe. Veď ten, ktorý povedal „Ja som pravda“, nám zároveň prikázal: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás.“



Komentáre