Žalm 9

Nech je moja chvála len pre Teba, nie pre oči iných

Ó, Pane, Ty poznáš moje vnútro.

Vieš, ako veľmi Ťa túžim chváliť —

nielen ústami, ale telom, celou bytosťou.

A predsa sa hanbím. Nie za Teba,

ale za seba.

Moje telo je neohrabané,

moje pohyby kostrbaté,

a v duši sa bojím, že ak sa zdvihnem,

ak sa postavím a zdvihnem ruky,

budem len výjavom smiechu iných.

Som telesný.

Cítim sa nemiestne, keď sa hýbem.

A keď sa konečne rozhodnem

Ťa zvelebovať aj navonok,

hneď prichádza hlas: „Nie si príliš nábožný?

Hráš sa na niečo?“

Ale Ty vidíš moje srdce.

Ty vieš, že sa nehrám.

Že Ťa milujem.

A že túžim zlomiť každú reťaz ľudského pohľadu,

ktorá ma drží pri zemi.

Chcem byť ako Dávid, ktorý sa nestaral,

čo si myslí Míkal.

Chcem tancovať pred Tebou —

v duši, v tele, aj v mlčaní.

Nauč ma byť slobodný v Tvojej prítomnosti.

Nie teatrálny, nie falošný,

ale pravdivý.

Nech je môj pohyb modlitbou,

nech je môj postoj vyznaním.

Lebo Ty, môj Boh, si hoden chvály,

čo sa nezastaví na perách,

ale vyleje sa z celého človeka.

Chcem Ťa chváliť celým srdcom, celou silou,

so všetkou pravdou aj so všetkou slabosťou.

A ak sa niekto pohorší,

nech sa pohorší.

Veď ja som neprišiel pred ľudí,

prišiel som pred Teba.