Žalm 27

Túžba rozpoznať hlas Pána

Hovor, Pane,

Tvoje slovo je život.

Nie som hoden, aby si vošiel,

ale Tvoje slová ma uzdravujú.

Uprostred hluku sveta

uč ma stíšiť svoju dušu.

Uprostred zmätených hlasov

daj, nech poznám ten Tvoj.

Tvoj hlas netrhá stromy,

ani nekričí do uší –

ale ticho vstupuje do srdca,

ako svetlo, čo zhasne temnotu.

Keď si ku mne prehovoril naposledy,

možno som ťa prepočul.

Možno som chcel počuť niečo iné.

Ale dnes Ti hovorím:

„Hľa, som tu, počúvam.“

Daj mi poslušné srdce,

ktoré nečaká len na slová potešenia,

ale aj na volanie k pokániu,

na výzvu k poslušnosti,

na hlas, ktorý vedie aj do pustatiny –

ak tam ideš Ty.

Nech je Tvoje slovo lampou pre moje nohy,

a Tvoje mlčanie nech ma naučí čakať.

Veď aj mlčanie môže byť láskavé,

keď viem, že si nablízku.

Hovor, Pane –

nie ako ten, čo kričí z diaľky,

ale ako Pastier,

čo ide predo mnou

a volá ma po mene.