Žalm 30

Boj medzi vôľou a emóciami

(Modlitba rozorvanej duše, ktorá volí Boha)

Pane, moje srdce je ako vietor –

raz letí k Tebe,

a raz sa bojí, že stratí všetko.

Mám túžby, ktoré vo mne kričia,

a pritom viem,

že nie všetko, čo cítim, je pravda.

Môj rozum hovorí: Ver Bohu.

Moje city šepkajú: Boj sa.

Moja vôľa je uprostred bitky –

a ja stojím ako vojak,

čo nechce zložiť zbrane,

ale trasú sa mu ruky.

Uč ma, Pane, poslušnosti,

ktorá nie je závislá na pocitoch.

Uč ma milovať Ťa aj vtedy,

keď necítim nič.

Uč ma veriť Tvojmu slovu viac

než vlastnému srdcu.

Veď Tvoja pravda je pevnejšia

než každá vlna môjho prežívania.

Tvoje slovo je kotva,

ktorá drží aj v búrke mojej nestálosti.

Dnes si vyberám Teba,

nie preto, že to je ľahké,

ale preto, že Ty si pravda,

aj keď moje city klamú.

Pane, podmaň si moju vôľu svojou láskou

a uzdrav moje srdce.

A keď sa znova roztrhne vo mne boj,

nech znie Tvoj hlas silnejšie

než všetky hlasy sveta.