Žalm 28

Modlitba bdelosti a nádeje v čase blížiaceho sa Pána

Hľa, hodiny sveta zrýchľujú svoj rytmus,

no ja nestojím v tieni strachu,

ale na hliadke bdelosti.

Nie som obeťou prichádzajúcich búrok.

Som svedkom Tvojho príchodu, Pane.

Príď, Ježišu –

Ty, ktorý lámeš pečate noci.

Nech je Tvoje Slovo jedinou mapou, ktorú potrebujem.

A Tvoja pravda brnením,

ktoré neprepustí žiadnu lož.

Vypáľ z môjho vnútra všetko, čo sa bojí straty,

aby mi v rukách ostalo len to,

čo má váhu večnosti.

Nech svet stráca rovnováhu

a padá do vlastných tieňov.

Ja nebudem hľadať úkryt v prachu.

Zdvihnem hlavu.

Moja viera nie je svieca v prievane.

Je to maják postavený na Skale,

ktorú neprekričí žiadny oceán.

Keď slnko sklopí zrak

a hviezdy stratia smer,

Tvoja tvár bude mojím východom slnka.

Uprostred hluku beznádeje

nech moje mlčanie spieva o víťazstve.

Nauč ma čakať tak,

aby moje čakanie nebolo pasivitou,

ale aktívnym dláždením cesty

pre Tvoje kráľovstvo.

Cítim v kostiach, že sa krátia tiene.

Čas sa začína podobať na prísľub,

ktorý sa ide naplniť.

Moje oči nie sú plné obáv z konca,

ale hladu po Tvojom začiatku.

Očisti ma, Pane,

od nánosov tohto sveta,

aby moje srdce bolo priezračné

ako prvé ráno stvorenia.

Nech sú moje ruky nástrojom Tvojho pokoja,

kým svet okolo mňa zviera päste v hneve.

Daj mi kráčať po vode mojich pochybností

bez toho, aby som sa potopil.

Ty si Alfa, ktorá ma zavolala,

aj Omega, ktorá ma čaká.

Keď sa obloha zatiahne ako opona,

nebudem plakať nad tmou,

ale tlieskať Tvojmu svetlu.

Lebo môj domov nie je tam,

kde sa veci rozpadajú,

ale tam, kde Tvoj dych tvorí všetko nové.

Moja viera nie je len názor.

Je to horiaci knôt,

ktorý sýtiš olejom svojej prítomnosti.

A keď sa dvere vesmíru otvoria,

nepoviem: „Konečne je koniec.“

Ale s úsmevom vydýchnem:

„Vitaj doma, môj Kráľ.“.