Žalm 8

Moja drevená chvála

Chcel by som Ťa chváliť viac, Pane,

hoci moje prsty sú ako z dreva.

Nejdú tam, kam ich duša posiela –

no Ty počuješ aj to, čo nevydá zvuk.

Struny sa mi pletú pod rukami,

ale moje srdce presne vie,

čo chce hrať – chce hrať Tebe,

chce hrať lásku, ktorú mám v Tebe.

Si hoden každej mojej chvály,

aj keď znie falošne,

aj keď znie potichu,

aj keď sa jej svet vysmeje.

Veď Ty si Boh, ktorý počúva srdcom,

nie ušami sveta.

Ty si Pán, ktorý sa teší z každého tónu,

ktorý znie z úprimnosti, nie z dokonalosti.

Moje prsty nie sú rýchle,

ale moje srdce beží za Tebou.

Moja pieseň nie je čistá,

ale je pravá – a Tebe patrí.

Nauč ma, Pane, chváliť Ťa celým životom –

nielen gitarou, nielen piesňou,

ale skutkami, tichom,

aj pohľadom do očí druhého človeka.

Nech sa celý môj život stane chválou,

ktorú počuješ ako symfóniu lásky.

Lebo aj keď hrám jednoducho,

Tvoja sláva si zaslúži všetko, čo mám.