Žalm 6

Kto som, že Ťa môžem milovať?

Pane, neviem, ako to povedať. Ako muž, keď chcem hovoriť o láske k Tebe, cítim sa nemotorne —slová mi padajú ako ťažké kamene.

Túžim po Tebe. Nie ako slabý, čo hľadá útek, ale ako hladný, čo hľadá chlieb. Ako muž, čo kráčal púšťou a zacítil vôňu vody.

Chcem Ťa milovať, Bože. Ale kto som, aby som to vedel? Moje srdce je naučené bojovať, mlčať, zvládať — nie spievať o láske k Bohu, a už vôbec nie pred inými mužmi.

A predsa — keď som sám s Tebou, keď zložím masky, keď si len Ty a ja — viem, že si mi bližší než všetko.

Viac než víťazstvo, viac než žena, viac než uznanie. Si ten, ktorého hľadám v každej túžbe. A keď ťa nenájdem, svet sa mi rozpadá, hoci navonok vyzerám pevne.

Nauč ma, prosím, ako ťa milovať ako muž. Nie sentimentálne, nie ako básnik bez základu, ale ako ten, čo drží meč v jednej ruke a v druhej ruku Otca.

Daj mi jazyk lásky, ktorý neumenšuje silu, ale zjavuje skutočnú slabosť — tú, ktorá sa nebojí priznať: „Bože, potrebujem Ťa.“

Nauč ma byť nežný k Tebe, a odvážny pred svetom. Tichý v komôrke a hlasný v poslušnosti. Nauč ma milovať Ťa tak, ako si zaslúžiš — celým srdcom muža.