Žalm 4

Láska, ktorú nemožno len pochopiť

Pane, počul som o Tvojej láske.

Hovorili mi o nej učitelia,

čítal som o nej v listoch apoštolov,

a predsa som ju nepoznal — kým si ma neobjal.

Tvoja láska ma nehľadala, keď som bol silný,

ale keď som ležal na dne, kde sa iní boja pozrieť.

Tam si ma našiel. Nie slovom, ale dotykom.

Nie skrze zákon, ale skrze rany na svojich rukách.

Nepoznal som lásku, kým som nevidel kríž.

Nepoznal som milosť, kým si mi neodpustil to,

čo som si sám nedokázal odpustiť.

Nepoznal som Ťa, kým si ma nezlomil a neuzdravil naraz.

Ó, Kriste, Tvoja láska nie je len pravda —

je to oheň, ktorý ma spaľuje aj hreje.

Je to víno, čo opája dušu,

a voda, čo hasí smäd, o ktorom som nevedel, že ho mám.

Chcem byť v Tvojej láske ponorený,

nech ma celého prenikne.

Nie iba rozumom, ale duchom,

aby som bol naplnený Tebou — celou Tvojou plnosťou.

Nech ma vedie Tvoja láska,

nie strach zo zatratenia, ale radosť zo spasenia.

Nech sa stanem miestom, kde prebývaš,

a nech sa môj život stane dôkazom, že si pravda.