Žalm 23

Modlitba otca pre svoje deti

Pane,

ako rýchlo ubehol môj čas...

Ešte včera som niesol svoje deti z nemocnice,

tak krehké, tak malé, tak závislé.

Pamätám si, ako voňali po kúpaní,

ako som ich natieral detským olejom a púdrom,

a hľadel, ako pokojne spia.

A dnes?

Už sú veľké.

Majú vlastný svet, vlastné myšlienky,

vlastné slová,

ktoré nevznikli z mojich.

A ja sa pozerám a pýtam sa:

Dal som im to, čo je najviac?

Pane, ja som len človek.

Učil som ich chodiť,

ale niekedy som zabudol, ako ich viesť.

Učil som ich rozprávať,

ale možno nie dosť o Tebe.

A tak teraz prichádzam k Tebe nie ako dokonalý otec,

ale ako muž, ktorý miluje… a prosí.

Zohni sa, prosím,

k mojim deťom.

Nie kvôli mne — ale kvôli nim.

Keď pôjdu svetom,

daj, nech ich nezláka len hlas davu,

ale nech v ich srdci znie Tvoj hlas.

Keď sa budú smiať,

buď pri nich.

Keď sa budú báť,

pridrž ich.

Keď zablúdia —neodsúď ich,

ale nájdi ich, ako si našiel mňa.

Pane,

nech Ťa poznajú lepšie než ja.

Nech Ťa hľadajú skôr než som Ťa hľadal ja.

Nech Ťa milujú celým srdcom

a nie len preto, že ich to niekto naučil,

ale preto, že Ťa stretli sami.

A keď budem starý,

a moje telo zoslabne,

a moje slová už nebudú silné…nech vidím na ich živote,

že Ty si verný.

Nie kvôli mojej výchove.

Ale kvôli Tvojej milosti.

Ďakujem Ti,

že si bol ich Bohom,

už vtedy, keď ešte nevedeli hovoriť.

A ďakujem Ti,

že nimi neskončí Tvoja vernosť,

ale bude siahať aj ďalej.

Na ich deti.

A deti ich detí.

Lebo Ty si Boh z pokolenia na pokolenie.

A Tvoja milosť je väčšia než môj strach.

Tak Ti ich znova dávam, Pane.

Lebo viem, že v Tvojich rukách

sú bezpečnejšie,

než boli kedykoľvek v mojich.

A keď sa raz naplní môj čas,

keď zavriem oči a prejdem domov,

chcem veriť… nie, viem —že ich znovu uvidím.

Nie len pri stole na zemi,

ale v sále večnosti.

Nie len ako moje deti,

ale ako Tvoje deti.

Stáť budeme pred Tebou,

v bielom rúchu, nie z vlastnej spravodlivosti,

ale z Tvojej milosti.

A všetko, čo nezostalo z mojej výchovy.

Ty doplníš svojou láskou.

Pane,

pozerám dopredu s vierou,

že raz tam budú stáť so mnou.

Nie pre moju vernosť,

ale pre Tvoju.

Lebo Ty si Boh,

ktorý spája pokolenia.

A vernosť, ktorú som ja často nezvládol,

Ty držíš pevne až do konca.