Žalm 20

Koreň v búrke

Pane, búrka, ktorú si nezastavil,

mi ukázala niečo, čo by som inak nikdy nevidel.

Ukázala mi, kto som –

a kto si Ty.

Na začiatku som prosil: „Zmeň situáciu.“

Ale Ty si menil mňa.

Nie zvonka – zvnútra.

Nie rýchlo – ale hlboko.

Zatiaľ čo vietor vyvracal staré istoty,

Ty si sadil nový koreň.

Nie do pôdy pohodlia,

ale do hliny bolesti, ktorá sa naučila držať sa Teba.

Moje modlitby sa zmenili.

Už nežiadam, aby si ma rýchlo zachránil,

ale aby si ma zakorenil v Tvojej vôli.

Aby som Ti dôveroval aj vtedy, keď nechápem.

Ticho ma učí načúvať.

Tlak ma učí spoliehať sa.

Slzy ma učia veriť bez dôkazu.

A búrka ma učí milovať Ťa nie pre dary,

ale preto, že si Boh.

Pane, ďakujem Ti za to, čo som nechcel.

Za cestu, ktorú som si nevybral.

Lebo práve tam,

si vo mne začal niečo večné.

Nech sa korene mojej viery

neťahajú len k povrchu požehnania,

ale hlboko do Tvojej vernosti,

ktorá nikdy nezvädne.

A raz, keď príde ďalšia búrka,

už sa nezľaknem ako predtým.

Nie preto, že budem silný,

ale preto, že viem, komu patrím.