Žalm 19

Keď si ticho, ale zostávaš

Pane, búrka neutícha.

Modlím sa – a vietor kričí silnejšie.

Volám – a Tvoja odpoveď sa zdá byť mlčanie.

A predsa... viem, že zostávaš.

Bolesti neodchádzajú,

niektoré slová vo mne zanechali rany,

a niektoré ticho kričí viac než výčitky.

A predsa verím, že si tu.

Neviem, prečo si nezasiahol,

keď som Ťa najviac prosil.

Nechápem, prečo niektoré dvere zostali zatvorené,

a iné sa otvorili do tmy.

Ale viem, že Tvoje ruky ma nesú aj v tme.

Uprostred búrky Ťa nevidím,

ale spomínam si na Tvoju vernosť.

Keď vietor trhá moje istoty,

spomínam si, ako si už predtým utíšil vlny.

Moje srdce sa trasie,

ale Ty sa netrasieš.

Môj pohľad blúdi,

ale Ty nezabúdaš.

Nie som silný – ale Ty si.

A niekedy je to všetko, čo mám.

Nie vieru bez pochýb,

ale vieru, ktorá Ťa hľadá aj cez slzy.

Pane, ak sa neozveš, nevadí –ostaň.

Ak nevyriešiš, ako čakám – nevadí –ostaň.

Ak sa búrka neskončí dnes –ostaň,

buď pri mne, aj keby som mlčal.

Tvoja prítomnosť je viac než odpovede.

Tvoje objatie viac než vysvetlenia.

A aj keď nezmeníš okolnosti,

zmeň ma – aby som v búrke vedel dôverovať.