Žalm 18

Vyznanie srdca, ktoré kráča s Ježišom

Si môj Pán, Ježiš Kráľ, a ja Ti patrím. Každé ráno Ťa hľadám, lebo viem, že bez Teba som prázdny.

Dal si hviezdy nebu, a predsa si si všimol mňa. Utvoril si vesmír, a napriek tomu prebývaš v mojom srdci.

Hriech, ktorý ma zväzoval, si zlomil. To, čo ma ťahalo späť, si odniesol na kríž. Odpustil si mi – nie raz, ale toľkokrát, že som prestal počítať. A predsa ma voláš „môj milovaný“.

Stvoril si strom aj kvet, dal si zmysel každej veci, vietor, čo hladí, aj búrku, čo formuje. Vysadil si sad –aj ten vo mne, kde rastie Tvoja pravda.

Dal si vtákom piesne, aby pripomenuli duši, že je čas spievať. Aj keď plače, aj keď mlčí –Ty si stále verný.

Si viac než Kráľ, si môj Spasiteľ, môj Prievozník, môj Priateľ, môj Otec, moje všetko.

A preto hovorím znova – nie ako dieťa, ale ako človek, ktorý prešiel tmou, a našiel svetlo: Mám Ťa rád.