Žalm 17

Len Ty, Pane...

Iba Ty, iba Ty, iba Ty si Boh presvätý. Ani nebo Ťa neobsiahne – a predsa si si ma všimol.

Svojou láskou ma ctíš, ako kráľ, čo pozýva sluhu k svojmu stolu. Ako Otec, čo beží objímať syna, ktorý sa hanbí vrátiť domov.

Kto som ja, že sa na mňa dívaš? A kto si Ty, že sa dávaš spoznať?

Nie je iný Boh – len Ty, čo si sa sklonil k prachu, aby z neho urobil chrám.

Iba Ty si hodný slávy, iba Tvoje meno je sväté, iba Tvoje slová ma premieňajú, iba Tvoje srdce ma nikdy nezradilo.

Preto Ťa chcem chváliť – nielen piesňou, ale životom. Nielen v nedeľu, ale každým dychom.

Lebo iba Ty, iba Ty, iba Ty si Boh presvätý – a predsa si si vybral mňa.