Žalm 15

Kto som, Pane?

Keď čítam o vesmíre, o miliardách hviezd, o čiernych dierach, ktoré pohltia aj svetlo —moja myseľ sa láme.

A Ty si to všetko stvoril slovom. Stačilo Ti povedať — a stalo sa. Kto potom som ja? Zrnko prachu v priestore, ktorý ani nedokážem pochopiť.

A predsa...si sa sklonil ku mne. Nie len pohľadom, ale celým sebou. Vstúpil si do môjho prachu, do môjho tela, do môjho utrpenia.

Kto som, že ma voláš po mene? Že si ma stvoril so zámerom? Že sa ma dotýkaš jemne, a predsa mocne premieňaš?

Miluješ ma — a ja sa pýtam: Akou láskou? Veď za moje prestúpenia platíš Ty. Za moje viny ideš Ty na kríž. Za moje blúdenie rozlievaš krv.

To nie je láska z tohto sveta. To je niečo, čo nemám čím oplatiť, ani pochopiť — len prijať.

A tak stojím tu — malý, hriešny, užasnutý. A hovorím Ti: ďakujem. Nie ako formalitu, ale ako zúfalý, čo bol zachránený.

Nech celý môj život spieva túto pieseň: „Kto som, že Ty si na mňa pamätal?“ A nech celý vesmír počuje moju chválu, ktorá nevychádza z mojej veľkosti, ale z Tvojej lásky.