Žalm 14

V Tvojej náruči zaspávam

Pane, deň sa skláňa, slová umĺkajú, svetlá sa stmievajú. Zostávam tu sám —ale nikdy nie bez Teba.

Neviem, či bol tento deň úspešný. Niečo sa podarilo, niečo nie. Padol som aj povstal. Smial som sa, aj mlčal. A Ty si bol pri mne.

Teraz už nemám čo dokazovať. Nepotrebujem odpovede, nepotrebujem silu, len jedno: Tvoju prítomnosť.

Zložil som bremeno tohto dňa k Tvojim nohám. Aj to, čo som nezvládol, aj to, čo som ani nestihol. Ty si Boh, ktorý vie niesť aj to, čo ja už nevládzem.

Moje telo si žiada spánok, ale moja duša sa chce ešte chvíľu dívať na Teba. Chcem Ti povedať: ďakujem. Za pokoj, ktorý presahuje logiku. Za to, že si blízko.

Stráž moju noc. Stráž tých, ktorých milujem. A aj keď budem spať, Ty bdieš. Aj keď sa moje oči zatvoria, Tvoje sú otvorené.

A tak Ti odovzdávam všetko. Všetky strachy, všetky myšlienky, všetky "čo ak" a "čo bude". Ty ich držíš lepšie než ja.

Zaspávam nie do tmy, ale do Teba. Do svetla Tvojej vernosti. Do pokoja, ktorý hovorí: „Si môj, ja sa postarám.“