Zvýšenie platu schválené.

Kto je proti? Nikto.

Ráno som vstal s pocitom, že svet sa zbláznil. Alebo aspoň maslo. Tri deväťdesiat! Pred rokom polovicu. Rovnako benzín, káva, vajcia, hypotéka, nájom. Všetko rastie. Okrem môjho platu.

Sedel som na posteli, v papučiach, hľadiac do zeme ako prorok do priepasti. V hlave mi hučalo: „Dokedy chceš čakať? Kým ti naúčtujú aj kyslík?“ Chcel som sa hádať, ale tá vnútorná logika bola neúprosná. Ako faktúra.

V kúpeľni, medzi kefkou a odrazom mojej tváre, sa to vo mne zlomilo. Žiadne prosíkanie. Žiadne „ak bude priestor v rozpočte“. Dnes si zvýšim plat. Presne ako oni – tí hore, čo si v sálach s vysokými stropmi odhlasujú odmeny medzi obedom a tlačovkou. Ak to funguje im, prečo nie mne?

V zrkadle som nevidel len zamestnanca. Videl som výbor, odbory, účtovníka, predsedu rady – všetko v jednom. Dnes sa nebudem pýtať. Dnes sa hlasuje.

Do práce som dorazil o osem dvadsaťpäť. Kašlať na oficiálny začiatok. Dnes som parlament. Rozhodovací orgán pre vlastný blahobyt. Mal som tri hodiny do obednej prestávky – dosť na revolúciu v odmeňovaní.

Sadol som si vedúcemu za stôl, otvoril Word, nový dokument:

Mimoriadne zasadnutie zamestnanca č. 1/2025.

Prítomní: Ja.

Neprítomní: Nikto.

Návrh: Zvýšiť plat o 50 %.

Odôvodnenie: Všetko je drahé. A som úžasný.

Prečítal som návrh, predstieral vážnu debatu (hlavne pred kolegyňou, čo sa tvárila, že pracuje, ale očami ma skenovala). Teatrálne som prikývol. Schválené. Jednohlasne.

Zaklopal som ceruzkou o stôl – symbolické ukončenie.

Ešte som si schválil odmenu za rýchlosť. Uznesenie, diskusia, hlasovanie za šesť minút? To si zaslúži bonus.

Niekto by povedal, že som sa zbláznil. Ale to isté by mohol povedať o tých, čo si vo verejnom sektore odhlasujú platy s odôvodnením, že „kríza vyžaduje navýšenie“. Jasné.

Pre nich je kríza dôvod na odmeny.

Pre nás na šetrenie a výhovorky.

Do obeda som stihol všetko: schválenie, zápisnicu, tlačové vyhlásenie.

A nabudúce chcem príplatok za nočné, lebo sa mi snívalo, že robím.

Cítil som sa ako politik. Mocný. Nedotknuteľný.

Až kým mi neprišla výplatná páska.

Realita je horší pokladník ako ja.