Mier nie je zbabelosť.

Je to hrdinstvo.

Našiel som video. Starší muž stojí pred parlamentom s tabuľkou:

„Dajte Zelenskému rakety a všetko, čo potrebuje. Ďakujem.“

V komentároch ho volajú hrdinom, symbolom nádeje.

Ale je to naozaj nádej? Alebo len volanie po väčšej vojne?

Nemám odpovede na všetko. Ale mám otázky. A zúfalstvo.

Pretože vojna nie je futbalový zápas. Sú to životy.

Deti, ktoré môžu jedného dňa stáť v uniformách.

Rodiny, ktoré stratia domovy.

A my, ktorí sledujeme, máme právo sa pýtať:

Kam to speje?

História nie je čiernobiela

Hovorí sa: „Ruská agresia!“ A áno, invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 je tragédia.

Mestá v ruinách, tisíce mŕtvych, milióny vysídlených.

To je realita, ktorú nemôžeme ignorovať.

Ale dejiny nie sú čiernobiele.

Pred rokom 2022 tu bolo napätie, ktoré sa roky stupňovalo:

Od roku 2014 prebiehal konflikt na Donbase. Podľa OSN zomrelo vyše 14 000 ľudí – vrátane civilistov. Obe strany – proruskí separatisti aj ukrajinské sily – boli obviňované z porušovania prímeria.

V Odese v roku 2014 zahynulo 48 ľudí pri požiari v Dome odborov počas stretov. Tragédia, ktorá dodnes vyvoláva otázky.

Rozširovanie NATO na východ, napriek prísľubom z 90. rokov, vyvolávalo v Moskve obavy. To neospravedlňuje inváziu, ale vysvetľuje, prečo sa napätie nezmierňovalo.

Nikto sa nepýta:

Kde sme mohli konať inak?

Prečo diplomacia zlyhala?

Prečo namiesto dialógu posielame zbrane?

Ukrajina: krajina medzi dvoma svetmi

Ukrajina má bohatú, ale rozdelenú históriu.

Krym bol v roku 1954 presunutý z Ruska do Ukrajiny – rozhodnutie, ktoré malo byť len administratívne.

Donbas, s početnou rusky hovoriacou populáciou, má iné korene než západná Ukrajina.

Po roku 2014 sa zákony obmedzujúce používanie ruštiny stretli s odporom na východe.

To nevytvorilo jednotu – ale ešte väčší rozkol.

Ukrajina má právo na suverenitu.

Ale vnucovať jednotu silou, v tak rôznorodej krajine, bol hazard.

A Západ? Namiesto podpory dialógu čoraz častejšie volil konfrontáciu.

Komu slúži vojna?

Zbrojársky priemysel prekvitá.

V roku 2023 svet minul na armádu 2,4 bilióna dolárov (SIPRI).

Vojna je biznis. A bez nepriateľa by nebol dôvod na takéto rozpočty.

To neznamená, že všetko je konšpirácia. Ale znamená to, že niekto na vojne zarába.

Zatiaľ čo iní zomierajú.

A my? My sa hádame o „spravodlivú stranu“.

Zabúdame, že vojna nepozná víťazov.

Len obete.

Skutočná odvaha

Človek s tabuľkou chce pomôcť. Verí, že zbrane prinesú spravodlivosť.

Ale pýtam sa:

Si ochotný ísť na front sám?

Alebo žiadaš, aby tam išli deti niekoho iného?

Mier nie je o zbabelosti.

Je to o odvahe postaviť sa a povedať:

„Dosť.“

Dosť geopolitických hier.

Dosť zbraní.

Dosť hrobov.

Mier znamená hľadať dohodu – aj keď je to bolestivé.

Znamená to počúvať aj tých, ktorých nechceme počuť.

Posolstvo

Nepíšem z nenávisti.

Píšem zo strachu. O budúcnosť. O deti. O svet, kde vojna nebude odpoveďou.

Ak mlčíme, stávame sa spolupáchateľmi.

Ak kričíme po zbraniach, volíme smrť.

Hrdinstvo nie je v boji. Hrdinstvo je v odvahe žiadať mier.

Aj keď nás za to budú volať naivnými.

Aj keď to znamená ísť proti prúdu.

Povedzme to spoločne:

Chceme život. Nie cintoríny.