Šiesty stupeň blízkosti

Jednota ducha: Ticho, v ktorom hovorí Boh

Na piatom stupni sa človek naučil niesť kríž – nie z donútenia, ale z lásky. Na šiestom stupni už kríž neoddeľuje, ale spája. Tu sa duša stáva tichou, pretože už pochopila: Boh nežiada viac slov, ale súzvuk. Nie vzdialené nasledovanie, ale splynutie ducha s Duchom.

„Kto sa spája s Pánom, je s ním jeden duch.“

1. Korinťanom 6,17

To „jeden duch“ nie je len obraz. Je to realita, do ktorej človek dorastá, keď prestane bojovať s Bohom a začne s Ním dýchať. Ako loďka, ktorá prestane veslovať proti vetru a roztvorí plachty. Vtedy ju vietor Ducha začne niesť – nie proti prúdu, ale s prúdom Božej vôle.

„Lebo všetci, ktorých vedie Duch Boží, sú Boží synovia.“

Rímskym 8,14

Na tomto stupni sa už nepýtaš: „Čo mám robiť, Pane?“ Ale tvoja duša sama koná v súlade s Ním, pretože je vedená. Nie rozkazom, ale vnútorným súhlasom. Nie zvonku, ale zvnútra. Blízkosť tu nie je viac pohybom smerom k Bohu, ale životom v Bohu.

Predstav si horské jazero. Ráno je hladké ako zrkadlo. Každý pohyb vetra, každý lúč slnka sa odráža bez odporu. Tak je na tom duša, ktorá sa stala jednotou s Duchom – odráža Boha bez skreslenia. Je priezračná, pokojná, a predsa plná života.

„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie ako svet dáva, ja vám dávam. Nech sa vám srdce neznepokojuje a nestrachuje.“

Ján 14,27

To je pokoj, ktorý prichádza, keď sa človek prestane hádať s Bohom o tom, ako má vyzerať jeho život. Keď sa už nemodlí, aby Boh menil okolnosti, ale aby zachoval Jeho prítomnosť v každej z nich. Vtedy sa ticho stáva modlitbou a dýchanie chválou.

„V ňom žijeme, hýbeme sa a sme.“

Skutky 17,28

Na šiestom stupni už nie je rozdiel medzi modlitbou a životom.

Práca, spánok, rozhovor, ticho – všetko sa stáva jednou piesňou, v ktorej sa duša a Duch Boží prelínajú.

Tu už niet snahy, niet dokazovania, niet masky. Len bytie v prítomnosti Toho, ktorý je.

V tomto stupni sa človek stáva nositeľom pokoja.

Kde príde, tam sa Duch prejaví – nie jeho silou, ale jeho pokojom.

Nie slovami, ale prítomnosťou.

Ľudia možno nevedia, čo sa deje, ale cítia, že sa niečo mení.

Tak ako keď ticho prinesie vôňu dažďa pred búrkou.

„Tí, čo dúfajú v Hospodina, dostávajú novú silu; vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neustávajú, idú a neomdlievajú.“

Izaiáš 40,31

To je sila jednoty – nie z vlastného snaženia, ale z prúdenia Božieho dychu cez tvoju dušu. Tu sa prestávaš pýtať, kde je Boh, pretože zrazu vieš: Boh je v tebe, a ty v ňom.

Tento stupeň nie je koniec, ale predzvesť večnosti. Je to ticho pred siedmym dňom – dňom, keď sa všetko stvorenie ponorí do Božieho odpočinku.

V ňom sa človek prestáva snažiť o Boha, pretože Boh sa stal jeho životom.