JE BIBLIA ROZDELENÁ… ALEBO JU DELÍME MY?

Je zvláštne, ako veľmi túžime, aby nám Boh dával zmysel.

Nie ten tichý, hlboký, ktorý sa odhaľuje pomaly ako ranná hmla.

Ale rýchly, čistý, systematický – taký, ktorý si vieme pekne nakresliť na papier:

obdobia, šípky, tabuľky, farebné políčka.

Zákon. Milosť. Izrael. Cirkev. Vytrhnutie.

A zrazu máme ten sladký pocit:

„Konečne tomu rozumieme. Správne sme rozdelili Slovo pravdy.“

Lenže čo ak sme pri tom rozdelili niečo, čo rozdelené nikdy nemalo byť?

Biblia skutočne ukazuje progresívnu zjavnosť.

Boh hovoril mnoho ráz a rozličným spôsobom. Nie všetko je určené pre nás rovnako.

Neobetujeme zvieratá. Nežijeme pod civilnými zákonmi starého Izraela. Nie sme pod starou zmluvou danou na Sinaji.

„Hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. Nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami...“ Jeremiáš 31:31–32

List Hebrejom to potvrdzuje jasne:

„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov, v týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi...“ Hebrejom 1:1–2

Pavol rozlišuje medzi zákonom a milosťou, medzi skutkami a vierou.

To nie je ľudský výmysel. To je Písmo.

A áno – Pavol v Rimanom 9–11 hovorí o tajomstve. Pohania boli pripojení ako divoká ratolesť. Ale Božia vernosť Abrahámovi a jeho semenu podľa tela nezanikla:

„A takto bude celý Izrael spasený, ako je napísané: Zo Siona príde vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba.“ Rimanom 11:26

Nie dva plány spasenia.

Jeden Boh, jedna história vykúpenia.

A predsa…

Tu prichádza nebezpečenstvo.

Keď rozlišovanie prestane byť službou Písmu a stane sa jeho pánom,

keď z Biblie urobíme projektový manažment s presne načasovanými fázami,

hrozí niečo hlboko zlé.

Kristus sa nám nenápadne posunie na okraj.

Nie preč – ale bokom.

Zostane ako „prechodová perióda“ medzi zákonom a Pavlovými listami.

Ako technický most medzi dvoma dispenzáciami.

Lenže On nikdy nebol most.

On je cieľ.

On je pointa celého príbehu od Genesis 1:1 až po Zjavenie 22:20.

„Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný, nie je muž a žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.“ Galaťanom 3:28

Tento verš nie je pekná sentimentálna fráza do systému.

Je to rana do srdca každého systému, ktorý sa snaží ľudí triediť podľa toho, kto je „bližšie k Bohu“.

V Kristovi sa rozbíja pýcha – nie existencia národov, pohlaví ani povolaní.

Problém nie je v tom, že rozlišujeme kontext.

Problém je, keď naše rozlišovanie roztrhne živý príbeh na mŕtve kúsky.

Keď sa stane výhovorkou, prečo nebrať vážne Ježišove slová o kríži, odpustení, pokore a nasledovaní tu a teraz.

Keď Pavol stojí bez Krista, zákon bez milosti a milosť bez pravdy.

Biblia nie je séria softvérových aktualizácií, kde staré verzie môžeš pokojne vymazať.

Je to jeden veľkolepý príbeh, v ktorom sa svetlo postupne rozlieva.

Nie iné svetlo – ale to isté Slnko spravodlivosti, ktoré svieti čoraz jasnejšie. Ako keď sa rozvidnieva. Ráno nie je iné slnko ako na obed. Len ho vidíš jasnejšie.

A všetko – od Abraháma cez Sinaj, cez kríž až po druhý príchod – smeruje k jednému bodu:

Kristovi.

On je ten...

„On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený všetkého tvorstva. Veď v ňom bolo stvorené všetko na nebi i na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny i panstvá, kniežatstvá a mocnosti, všetko je stvorené skrze neho a pre neho. A on je pred všetkým a všetko pretrváva v ňom. Kolosanom 1:16–17

Keď sa na Bibliu pozeráš cez Neho, nemusíš ju zúfalo rozsekávať na izolované obdobia.

Lebo On sám ju drží pokope.

A zrazu prestaneš hľadať systém.

Začneš hľadať Osobu.

A tá Osoba ti dáva zmysel –

nie rýchly a lacný,

ale ten pravý, hlboký a večný.