Čas sa kráti? O proroctvách, znameniach a otázke pripravenosti

Čoraz častejšie počujeme, že čas príchodu Pána sa kráti. Nie sú to len internetové proroctvá či správy z kresťanských konferencií – ale aj vojny, prenasledovanie a technológie, ktoré zasahujú do každodenného života. Čo ak sa znamenia, o ktorých hovorí Biblia, začínajú napĺňať priamo pred našimi očami?

---

Keď sme sa na skupinke začali rozprávať o proroctvách a o tom, že čas príchodu Pána sa kráti, niečo sa vo mne pohlo. Niekto spomenul vojny, iný hovoril o prenasledovaní kresťanov vo svete, ďalší o technológiách, ktoré už dnes vedia kontrolovať pohyb človeka. A priznám sa, že v tej chvíli ma zachvátilo čudné chvenie. Nebolo to len čítanie Biblie ako textu, ale pocit, že tie slová sa hýbu a prelamujú cez správy, ktoré sledujeme denne. Na druhý deň som sa pristihol, ako vykukujem z okna, či náhodou nebudem počuť hlas poľnice a nezahlási sa volanie z neba. Smial som sa sám sebe, ale vo vnútri som cítil, že to nie je len fantázia. Že to naozaj môže prísť kedykoľvek.

Biblia predsa hovorí, že prídu znamenia. Ježiš v Matúšovi 24 opisuje vojny, zemetrasenia a hladomory a upozorňuje:

„A budete počuť o vojnách a chýroch o vojnách. Hľaďte, aby ste sa nezľakli. Lebo to sa musí stať, ale to ešte nie je koniec.“

(Matúš 24,6)

Dnes vidíme len začiatok. Apoštol Pavol nám pripomína, že pre tých, ktorí chcú žiť pobožne, prenasledovanie je nevyhnutnou súčasťou cesty:

„Všetci, čo chcú žiť pobožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní.“

(2 Timoteovi 3,12)

Toto nie je výsada pre vyvolených, ale realita pre každého, kto sa rozhodne nasledovať Krista. A dnes to vidíme na krajinách, kde kresťanov zatvárajú, mučia či zabíjajú.

Ježiš však hovorí aj o hrozbách, ktoré presahujú lokálne prenasledovanie:

„Lebo bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz a nikdy nebude.“

(Matúš 24,21)

Takéto slová naznačujú, že hrozba je globálna. Kniha Zjavenia pridáva ďalší detail:

„A nikto nemôže kupovať ani predávať, ak nemá znak, totiž meno šelmy alebo číslo jej mena.“

(Zjavenie 13,17)

To už nie je len o obmedzeniach na východe či juhu – ide o totálnu kontrolu nad každým človekom. Preto sa mnohí pýtajú: kde bude cirkev v tomto príbehu?

Niektorí veria, že Pán si svoj ľud vytrhne ešte pred tým, ako začne najhoršie:

„… a očakávať jeho Syna z neba, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša, ktorý nás vytrhuje od budúceho hnevu.“

(1 Tesaloničanom 1,10)

To je sladká nádej – že skôr, než padne Boží hnev, Pán vezme svojich domov.

Iní hovoria, že cirkev zažije prvú polovicu súženia a až potom bude vzatá – odvolávajú sa na Danielovo proroctvo o týždni rozdelenom na dve polovice:

„A on upevní zmluvu s mnohými na jeden týždeň… a na polovicu týždňa zastaví obetu a prínos.“

(Daniel 9,27)

Tento názor hovorí, že kresťania pocítia tlak a neistotu, možno aj prenasledovanie – ale ešte pred poslednou, hroznou fázou ich Pán vezme.

A napokon sú aj takí, ktorí hovoria, že cirkev prejde celým súžením až do konca, lebo Ježiš povedal:

„Hneď po súžení tých dní zatmie sa slnko a mesiac nevydá svoje svetlo… a vtedy sa ukáže znamenie Syna človeka na nebi… a zhromaždí svojich vyvolených.“

(Matúš 24,29–31)

Podľa tohto názoru cirkev musí prejsť ohňom, tak ako zlato v peci, a až potom príde vykúpenie.

Ktorý z týchto výkladov je správny? Úprimne – neviem. A možno to Pán aj tak zamýšľal. Ak by sme presne vedeli, kedy príde vytrhnutie, mohli by sme upadnúť do ľahostajnosti alebo zúfalstva. Napätie, ktoré prežívame, nás však učí bdelosti:

„Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“

(Matúš 24,42)

Biblia nás nevedie k tomu, aby sme počítali dni alebo špekulovali nad dátumami. Vedie nás k tomu, aby sme žili pripravení – v bdelosti, pokání, horlivosti a láske k Bohu. Ježiš hovorí:

„Keď počujete o vojnách a nepokojoch, nedeste sa; lebo to sa musí najprv stať.“

(Marek 13,7)

Strach je mocná zbraň, ale kresťan vie, že konečný príbeh nekončí chaosom, ale víťazstvom Krista. Preto aj v čase nepokojov môžeme mať pokoj.

Bdelosť sa prejavuje aj vo vernosti v malých veciach, ako nám Pán pripomína:

„Dobre, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím.“

(Matúš 25,23)

Nejde o to, aby sme poznali každý detail proroctiev, ale aby sme každodenne verne nasledovali Krista – v modlitbe, pomoci blížnym a čistote života.

Rovnako je dôležité nestrácať spoločenstvo:

„Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to niektorí majú vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím viac vidíte, že sa blíži ten deň.“

(Hebrejom 10,25)

V posledných časoch bude pokušenie izolovať sa, ale Biblia nám pripomína, že čím viac vidíme znamenia, tým viac sa potrebujeme navzájom podporovať.

Myslieť na večnosť nám pripomína aj Pavol:

„Naše terajšie ľahké súženie pôsobí nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy.“

(2 Korintským 4,17)

To, čo dnes prežívame, aj keď je to ťažké, je len predohra k sláve, ktorú nám Boh pripravil. Zem nie je cieľová stanica – žijeme medzi dneškom a večnosťou, a toto napätie nás učí dôvere v Boha.

Bratia a sestry, proroctvá a znamenia sú ako majáky – nie na hádky, ale na prípravu. A tá pravá otázka znie: „Som pripravený?“

Ak by Pán prišiel dnes v noci, našiel by ma pripraveného, alebo by ma zastihol v ľahostajnosti, duchovnom spánku či kompromisoch?

„Blahoslavený sluha, ktorého pán, keď príde, nájde, že tak robí.“

(Matúš 24,46)

Neviem, či vytrhnutie príde pred súžením, v jeho strede alebo až na konci. Ale viem, že príde. A keď príde, nebude čas na „ešte chvíľku počkaj“.

Preto je dnes čas – čas pokánia, vernosti a bdelosti. Nie zo strachu, ale z lásky k tomu, ktorý za nás položil život a sľúbil, že sa vráti.

A teraz sa spýtajme sami seba: Ak by Pán prišiel dnes, našiel by ma pripraveného, alebo by ma zastihol nepripraveného?