Zmysel života II.

Prečo človek hľadá zmysel života, ale nenachádza ho?

Veľa ľudí dnes hľadá zmysel života, ale nachádzajú len prázdnotu. Prečo to tak je? Prečo aj keď sa snažíme plniť svoje životy rôznymi vecami – úspechom, vzťahmi, koníčkami, alebo hromadením majetku – stále cítime, že nám niečo chýba? To prázdne miesto v srdci, ktoré sa nedá vyplniť ničím, je niečo, čo poznáme, ale často sa to bojíme prijať.

Zmysel života nie je niečo, čo si môžeme „vytvoriť“ sami. Je to niečo, čo máme objaviť. A nie je to niečo, čo sa dá zaplniť len materiálnymi vecami alebo naplniť neustálym hľadaním „šťastia“ v tomto svete. Tento prázdny priestor v srdci nie je určený pre ľudské úspechy, pre vzťahy, ani pre všetky príjemné momenty, ktoré si vieme zariadiť. Tento priestor je určený pre Boha.

Boh nás stvoril so špecifickým cieľom – s potrebou, ktorá sa naplní len v Ňom. Môžeme skúšať zaplniť tento priestor hocičím iným, ale nikdy nebudeme skutočne spokojní, lebo tento priestor je jedinečný a prázdny, kým sa neotvoríme Bohu.

Je to, ako keď Ježiš hovoril o tom, že my sme „kresťanským“ chrámom:

„Ak niekto miluje Mňa, bude zachovávať Moje slovo, a Môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Ján 14:23)

Tento verš ukazuje, že náš život je stvorený tak, aby sme sa stali „miestom“, kde Boh prebýva. Nie je to len fyzický dom – je to naše srdce, ktoré má byť naplnené Božou prítomnosťou.

Prečo je to tak? Pretože Boh nás stvoril na Svoj obraz (1. Mojžišova 1:26). A náš obraz je neúplný, kým nepoznáme Boha. Je to ako auto, ktoré je stavané na jazdu, ale nikdy nebude schopné plne fungovať, kým do neho nedáme palivo. Podobne aj my, kým nepoznáme Boha, nebudeme schopní naplno žiť.

Mnohí hľadajú zmysel života v rôznych veciach – v kariére, v úspechoch, vo vzťahoch, v ideálnej predstave o živote, v hľadaní šťastia. A hoci tieto veci môžu priniesť chvíľkovú spokojnosť, nikdy nebudú trvalé, lebo sú len dočasné. Apoštol Ján píše:

„Láska nie je v tom, že by sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obetu za naše hriechy.“ (1. Ján 4:10)

Láska, ktorá prichádza od Boha, nie je len dočasným pocitom, ale hlbokým spojením, ktoré napĺňa naše túžby po niečom trvalom.

Zmysel života, ktorý je skutočne naplňujúci, pochádza len z poznania Boha. Je to jediné miesto, kde nájdeme to, čo sme skutočne hľadali – úplnosť, pokoj, lásku, ktorú nebudeme musieť neustále hľadať, pretože už ju máme.

V skutočnosti práve toto je evanjelium: Boh nás stvoril, aby sme s Ním mali vzťah, a keď tento vzťah začneme žiť, všetko ostatné, čo hľadáme, nadobúda nový zmysel. Nie ako náhrada za prázdnotu, ale ako doplnenie do úplného života, ktorý je už teraz začiatkom večnosti.

Ako povedal Ježiš:

„Ja som cesta, pravda a život. Nikto nepríde k Otcovi, iba skrze Mňa.“ (Ján 14:6)

Je to cesta, ktorá začína dnes, nie po smrti. A tento vzťah s Ním je zmyslom života, ktorý nikdy nevyprchá.

Zmysel života nie je len niečo, čo sa nájde v dosiahnutí niečoho. Zmysel života je v tom, že spoznáme Boha, že sa Otvoríme Jeho láske a prijmeme ju ako odpoveď na to, čo hľadáme. Tento prázdny priestor v našom srdci – ktorý sa nepodarí zaplniť ničím iným – je určený len pre Niekoho, kto nás stvoril, kto nás pozná a kto má riešenie na všetky naše túžby.

„Túži moja duša po Tebe, ako suchá zem po daždi.“ (Žalm 63:1)

To je túžba, ktorá môže byť naplnená len Bohom.