top of page

RÝCHLA RECENZIA: SUPERGIRL

Aug 17
3 minút čítania

Stream:  Prime Video - Apple TV

Hodnotenie: 4,5/10 Tak som si ju konečne pozrel.

A viete čo? Vôbec to nie je zlý film.

Príbeh funguje, výprava je fajn, vizuálne sa na to dobre pozerá, svet ma bavil a Milly Alcock je úplne zlatá. Navyše jej táto trochu divokejšia, drzejšia a menej dokonale uhladená Supergirl podľa mňa sedí.

Len mám s filmom jeden problém.

A je celkom zásadný.

Je to Supergirl.



Žena v modrom kostýme Supermana v dverách zdvíha slnečné okuliare a usmieva sa.

Keby ste zobrali prakticky rovnaký príbeh, vytvorili novú hrdinku, nový svet a odstrihli to od Supermana, pokojne z toho mohlo byť veľmi dobré samostatné sci-fi.

Lenže tvorcovia si podľa mňa museli vybrať. Buď vytvoriť niečo úplne nové, alebo na to nalepiť veľké meno, ktoré už každý pozná.

Vybrali si Supergirl.

A mám pocit, že tentoraz to skôr uškodilo.

Pretože značka Superman je už podľa mňa jednoducho prepálená. Od osemdesiatych rokov sme dostali Christophera Reeva, Lois & Clark, desať rokov Smallville, Superman Returns, Henryho Cavilla, šesť rokov Supergirl, Superman & Lois, animované seriály a teraz ďalší úplne nový Superman s Davidom Corenswetom.

Stále nový začiatok. Nový herec. Nový vesmír. Nový pohľad. Nový pokus vysvetliť nám Krypton a začať znova.

A teraz k tomu pridáme Supergirl.

Možno práve preto film finančne pohorel napriek tomu, že samotný film podľa mňa vôbec nie je zlý.

A to je na tom vlastne najväčšia škoda.

Pretože keby sa to volalo úplne inak a Milly Alcock hrala novú sci-fi hrdinku, možno by som dnes hovoril:

„Do kelu, toto bolo celkom dobré sci-fi.“

Namiesto toho hovorím:

„Supergirl? Prekvapivo dobré. Len už mám asi Supermana plné zuby.“

A ešte jedna vec, ktorá mi na tom vadí

Supergirl je prakticky nezničiteľná. A to je podľa mňa problém, ktorý má Supermanovský svet už odjakživa.

Film sa ma môže snažiť presvedčiť, že teraz už naozaj ide o život. Vytiahne kryptonit, zelené slnko, zbaví ju schopností, zmláti ju, nechá ju ledva stáť...

Lenže ja tomu jednoducho neverím. Všetci vieme, že Supergirl neumrie. Rovnako ako vieme, že Superman neumrie. A ani Snyder ma o opaku nepresvedčil. Ten jeho smrť dokonca natiahol z Batman v Superman až do ďalšieho filmu, ale aj tak som ani na chvíľu neuveril, že je naozaj koniec. Všetci sme vedeli, že Superman sa vráti. Prežije.

A vtedy mám trochu pocit, že mrháte mojím časom. Napätie predsa nemusí byť postavené iba na otázke, či hlavný hrdina zomrie. Pri prakticky nezničiteľnej postave treba nájsť inú stávku – niečo, čo môže naozaj stratiť a čo divák uverí, že stratiť môže.

Preto mi paradoxne obyčajný človek s pištoľou niekedy vytvorí väčšie napätie než Kryptončan, ktorému scenár na dvadsať minút vypne superschopnosti.

A potom je tu Lobo...


To je pre mňa úplne iná kategória. Jason Momoa ako Lobo mi sedí ešte viac než ako Aquaman.

Temná komiksová ilustrácia dvoch príšer s červenými očami a vrčiacou tvárou, nad nimi malý lietajúci hrdina.

Trochu mi však vadilo, že film miestami naznačuje, že pod tým všetkým má Lobo predsa len nejaký charakter a možno aj kúsok srdiečka.

Lenže komiksový Lobo je brutálny, sebecký, nevypočítateľný, dokáže niekomu odtrhnúť hlavu a ešte sa pri tom dobre zabávať. Práve preto funguje.

A Momoa to veľmi dobre vie. O Lobovi rozpráva ako o svojej vysnívanej komiksovej postave a otvorene hovoril aj o tom, že ak by niekedy vznikol samostatný Lobo film, chcel by ho poriadne drsný a R-rated.

A tam s ním súhlasím.

Lobo, ktorý trhá chrbtice a zbiera lebky svojich nepriateľov, sa jednoducho nedá natočiť ako rodinná zábava pre deti.

Ak raz dostane vlastný film, nech ho radšej natočia poriadne. Inak ho radšej netočte vôbec.

R-rated je americké vekové označenie filmu. Znamená Restricted – diváci mladší ako 17 rokov môžu do kina iba v sprievode rodiča alebo dospelej osoby.

Komentáre


bottom of page