Rýchla recenzia: The End of Oak Street

Sep 27

2 minút čítania

⚠️ UPOZORNENIE: Budeme spoilerovať. Ak ste film ešte nevideli a chcete sa nechať prekvapiť, radšej sa sem vráťte neskôr.

Včera som si pozrel The End of Oak Street.

Dinosaurus reve na modrej oblohe pri texte THE END OF OAK STREET, s prachom a svetlom v pozadí.

Herecké obsadenie? Perfektné. Ewan McGregor a Anne Hathaway sú super a vlastne ani ostatným nemám veľmi čo vytknúť.

Ale ten film...

On si hádam ani nezaslúži tú krátku recenziu, aké tu zvyknem robiť. 😄 Ale dobre, dajme tomu.

Najskôr jedna vec: presne takto nejako som si predstavoval Jurassic World: Nadvláda.

Keď už sa dinosaury dostali do nášho sveta, chcel som vidieť, čo sa stane, keď sa s nimi ľudia reálne stretnú vo svojich uliciach, záhradách a domoch. Keď sa zrazu človek nepozerá na dinosaura spoza plota v parku, ale spoza záclony v obývačke.

A toto mi The End of Oak Street dal.

Tvorcovia navyše nevymýšľali žiadny komplikovaný dôvod. Objaví sa svetelná guľa, časť predmestia sa prenesie do praveku a vybavené. Čo sa stalo? Prečo sa to stalo? Ako to funguje? Nevieme. A načo by sme to vysvetľovali. Máme dinosaury. 😄

A možno práve tu mám s filmom problém.

Mal som z neho pocit: Vieme natočiť ľudí utekajúcich pred dinosaurami, tak ich natočme. Dej? Niečo sa tam požerie, pred niečím sa uteká, niekto sa niekam schová... a ideme ďalej. Dinosaury sme už vo filmoch videli veľakrát. Ak teda neprinesiem úplne nový nápad, musím aspoň poriadne vyžmýkať ten starý.

A tu sa dostávam k tomu, čo mi na podobných filmoch začína prekážať asi najviac.

Prečo musia byť stále robené tak, aby boli prístupné aj mladšiemu publiku? Film má rating PG-13 a podľa mňa práve týmto sa takéto námety zbytočne oberajú o to najlepšie.

Ja by som chcel dinosaurí film pre dospelých. Nie nutne dve hodiny krvi a vnútorností. Skôr niečo na spôsob Čeľustí – film, v ktorom sa tvorca naozaj snaží, aby ste sa báli. Aby ste nečakali iba na to, koho ďalšieho zožerie digitálny jašter, ale aby vám nebolo príjemne už len pri pohľade na otvorené dvere do tmavej záhrady.

Štyria vystrašení ľudia kráčajú cez zadymenú ulicu s palicami, v pozadí domy a zeleň.

Pre mňa bola asi najlepšia scéna s obrovským hadom. Tam som na chvíľu dostal presne ten pocit, ktorý som od filmu chcel. Lenže aj táto scéna nakoniec jednoducho vyšumela. Výborne rozbehnuté napätie, konečne som bol zvedavý, čo z toho bude... a potom nič. Práve z tejto scény sa podľa mňa dalo vytrieskať oveľa viac.

A to je vlastne problém celého filmu. Má nápad, má hercov, má dinosaury, má prostredie, ktoré sme v podobnom filme chceli vidieť... len z toho všetkého akosi nedokáže vyťažiť maximum.

A pritom sa na to pozerať dá. Nie je to katastrofa. Hathaway s McGregorom film držia, dinosaury pobehujú medzi domami a tých približne sto minút človek prežije bez väčšej ujmy.

Takže moje odporúčanie je jednoduché:

Ak dnes večer nemáte čo pozerať, pokojne si The End of Oak Street pustite.

Ale ak máte na poličke rozčítanú dobrú knihu...

radšej ju dočítajte. 😄