Project Hail Mary
Keď očakávania letia vyššie než raketa
K filmu Project Hail Mary /Posledná šanca / som sa dostal len nedávno a úprimne — znovu sa mi potvrdilo jedno staré pravidlo: od filmov netreba čakať príliš veľa. Lebo čím vyššie očakávania človek má, tým tvrdší môže byť návrat späť na Zem.
A pri tomto filme som očakávania mal. Možno až príliš veľké.
Písalo sa o ňom ako o konkurencii pre Interstellar, ako o jednom z najlepších sci-fi posledných rokov, ako o veľkom návrate inteligentného vesmírneho filmu.
Keď človek číta takéto slová, podvedome čaká niečo výnimočné. Niečo, čo ho posadí do kresla, stiahne mu hrdlo a po titulkoch ho nechá ticho sedieť. Lenže presne to sa u mňa nestalo.
Nechápte ma zle — Project Hail Mary nie je zlý film. Vôbec nie. Je to fajn sci-fi, má dobrý nápad, slušné tempo a momenty, ktoré fungujú.
Ryan Gosling je v hlavnej úlohe príjemný, uveriteľný a celý film drží veľmi prirodzene. A mimozemský „kameň“ je tiež fajn nápad — hoci treba športovo uznať, že jeho mimika bola naozaj dosť kamenná.
Problém nebol v tom, že by film nefungoval. Problém bol v tom, že moje očakávania boli v úplne inej poličke.
Čakal som veľké sci-fi, ktoré ma zasiahne podobne ako Interstellar. Film, ktorý nebude len o vesmíre, ale aj o človeku, samote, čase, obete a niečom väčšom, čo sa ťažko pomenúva.
Project Hail Mary však na mňa pôsobil skôr ako dobre spravené dobrodružné sci-fi než ako film, ktorý by mi zostal hlboko pod kožou.
A možno je to nespravodlivé. Možno keby som o ňom nečítal všetky tie veľké prirovnania, užil by som si ho viac. Možno keby som si ho pustil bez očakávaní, povedal by som si: „Toto bolo príjemné, inteligentné a pozerateľné sci-fi.“
Lenže keď vám niekto sľubuje výnimočný zážitok, obyčajne dobrý film zrazu nestačí.
Práve tu je podľa mňa najväčší problém dnešného filmového sveta. Marketing často nafúkne film do rozmerov, ktoré potom samotné dielo nedokáže uniesť. Nie preto, že by bolo zlé. Ale preto, že ho predávajú ako udalosť a nový míľnik žánru.
Zaujímavé je, že film vychádza z knihy Andyho Weira, autora Marťana. A to je z neho cítiť. Weir má rád postavy, ktoré prežívajú nie vďaka vyvolenosti, ale vďaka rozumu, improvizácii, vede a schopnosti nevzdať sa, keď sa všetko pokazí.
Pikoška je, že Weir pôvodne neprišiel z literárneho sveta. Roky pracoval ako softvérový inžinier a až úspech Marťana mu umožnil písať naplno. Je to celoživotný „vesmírny nerd“, ktorého bavia veci ako orbitálna mechanika či relativistická fyzika.
Jeho príbehy preto často pôsobia ako sci-fi pre ľudí, ktorí majú radi, keď sa problém nerieši mávnutím čarovného prútika, ale výpočtom, pokusom a omylom. Kniha z roku 2021 sa stala obrovským hitom, vyhrala Goodreads Choice Award a bola finalistom ceny Hugo.
Knihu som zatiaľ nečítal. Pri mojom čitateľskom poradovníku už niekedy premýšľam, či sa ku všetkému vôbec stihnem dostať, či by som nepotreboval ešte jeden život navyše. Ale pri Project Hail Mary mám pocit, že kniha môže fungovať ešte lepšie než film.
Práve preto, že Weirove príbehy stoja na vnútornom rozmýšľaní a postupnom skladaní poznania — a to má kniha čas rozohrať hlbšie. Možno nakoniec niektoré kúsky v poradovníku popresúvam a skúsim sa k nej prelúskať.
POZOR, NASLEDUJE SPOILER ZO ZÁVERU FILMU!
Cez to všetko som si však film užil ako príjemný príbeh o samote, vede, nádeji a jednom veľmi zvláštnom kamarátstve. Pre mňa bol dosť prekvapivý aj záver.
Grace sa nakoniec rozhodne ísť zachrániť Rockyho a celú záchranu ľudstva nechá visieť na tom, že snáď aspoň jedna zo štyroch rakiet trafí domov. Z pohľadu emócie to funguje. Z pohľadu logiky som si povedal: „No dobre, kamarátstvo je kamarátstvo, ale práve si dal do stávky celú planétu.“
Ale budiž. Asi aj v tom je sila príbehu — že v rozhodujúcej chvíli už nejde len o výpočty, ale aj o to, či človek zostane človekom.
A môj verdikt?
Veľké očakávania mi možno trochu pokazili zážitok, ale cez to všetko je Project Hail Mary veľmi príjemné a uveriteľné sci-fi.
Nie je to nový Interstellar. Nie je to film, ktorý by mi rozbil hlavu a srdce naraz. Je to však poctivý vesmírny príbeh, ktorý stojí na rozume, nádeji a kamarátstve tam, kde by človek čakal už len ticho prázdneho vesmíru.
Komentáre