Milovaný až za kríž

Úvaha o boji v nás, oleji, ktorý tečie, a láske, ktorá sa nezastaví 

Sú dni, keď si pripadám ako Pavol v siedmej kapitole Listu Rimanom. Chcem dobro — a predsa padám. V srdci cítim túžbu po Bohu, ale zároveň v sebe objavujem výhonky zla, ktoré sa nechcú dať vytrhnúť jedným ťahom. A vtedy sa mi vynára jeho výkrik: 

„Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem.“ „Úbohý ja človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“ 

List Rimanom 7,19.24

Toto nie je teológia z kazateľnice. To je priznanie muža, ktorý poznal Krista a predsa poznal aj boj. A práve tu sa začína moja úvaha — nie pri víťazstve, ale pri pravde. 

Zlo vo mne — a predsa nie som beznádejný 

Keď v sebe objavím slabosť, prvé pokušenie je myslieť si, že som zlyhal ako kresťan. Ale Pavol pokračuje: 

„Lebo viem, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobro. Veď chcieť dobro mám, ale konať dobro nie.“ 

Rim 7,18

Telo — stará prirodzenosť — v nás ešte dobieha svoj posledný dych.

Spása je dar v okamihu, ale premena je proces. A ten proces bolí. 

No Pavol nekončí v zúfalstve.

Hneď po výkriku prichádza odpoveď: 

„Vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána!“

 Rim 7,25

Kričal — ale neostal kričať. Obrátil sa ku Kristovi. 

Prečo Boh necháva boj? 

Niekedy sa pýtam:

Prečo to Boh jednoducho neodstráni?

Prečo ten zápas?

Prečo nie okamžitá čistota bez vnútorného napätia? 

Odpoveď som našiel v slovách, ktoré Boh povedal Pavlovi, keď prosil o oslobodenie od svojho „tŕňa“: 

„Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ 

Druhý list Korinťanom 12,9

Keby som nemal slabosť, opieral by som sa o seba. 

Keby som nemal boj, možno by som nepotreboval milosť. 

Boh ma nechce nechať malého. Učí ma žiť z Neho, nie zo svojej výdrže. 

Olej, ktorý tečie, kým sú nádoby 

V starozákonnom príbehu chudobnej vdovy vidím obraz svojho života. Mala len trochu oleja. Prorok jej povedal, aby si požičala nádoby a nalievala. A olej tiekol — kým boli nádoby. 

„Choď, požičaj si nádoby od všetkých susedov, prázdne nádoby, nie málo. Potom sa zavri do domu so svojimi synmi a lej do všetkých týchto nádob…“ „Keď sa nádoby naplnili, povedala synovi: Podaj mi ešte nádobu. On jej odpovedal: Už niet nádoby. A olej sa zastavil.“ 

Druhá kniha kráľov 4,3–6

Boh nezačína z ničoho. Začína z toho mála, čo mám. 

Olej sa nezastavil preto, že by Bohu došla moc.

Zastavil sa, keď nebolo kam dávať. 

Možno aj môj duchovný život rastie presne takto.

Boh čaká na prázdne nádoby — na miesta, kde priznáme slabosť a dovolíme Mu konať. 

Olej je obraz milosti. Ale zdroj toho oleja je kríž.

Nie je to anonymná duchovná energia. Je to láska zaplatená krvou.

A potom kríž 

Všetky otázky sa nakoniec zbiehajú ku krížu. /Nie toho čo máme v zbore/ Ako ma Boh môže milovať až za smrť svojho Syna? 

Pavol píše: 

„Boh však dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešnici.“ 

Rim 5,8

Nie keď som bol čistý. 

Nie keď som vyhrával. 

Keď som bol hriešnik. 

A Ján to hovorí ešte jasnejšie: 

„Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ 

Evanjelium podľa Jána 3,16

A na kríži zaznelo: 

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

 Evanjelium podľa Matúša 27,46

Ježiš zakúsil opustenosť, ktorá patrila mne. To je cena mojej záchrany. 

A Ján to zhrnul: 

„V tom je láska: nie že my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“ 

Prvý list Jána 4,10

Takže čo s tým zlom vo mne? 

Nie silou vôle. 

Nie sebanenávisťou. 

Nie zúfalstvom. 

Ale návratom ku krížu. 

Ak Boh neváhal dať Syna, nebude váhať niesť ma aj teraz. 

Ak ma miloval, keď som bol hriešnik, neopustí ma v procese premeny. 

Z Pavlovho kriku sa stáva pokoj nie preto, že boj zmizol, ale preto, že Kristus je väčší než boj. 

Dnes viem toto: 

Zlo vo mne ešte umiera. 

Boží oheň vo mne už horí. 

Olej ešte tečie. 

A kríž je dôkaz, že som milovaný — nie za výkon, ale za cenu krvi. 

A keď sa znova pristihnem, ako volám: 

„Úbohý ja človek!“ 

Odpoveď už poznám. 

„Vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána.“