Ježiš a meč

Prečo evanjelium niekedy rozdeľuje namiesto toho, aby prinášalo pokoj

„Nemyslite si, že som prišiel priniesť na zem pokoj. Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč.“

— Matúš 10:34

Toto Ježišovo vyhlásenie znie na prvé počutie tvrdo. Mnohým znie ako protiklad k iným miestam v Písme, kde Ježiš prináša pokoj, odpustenie a lásku. Veď predsa prorok Izaiáš o Mesiášovi hovorí ako o „Kniežati pokoja“ (Iz 9:6) a anjeli pri jeho narodení spievajú o pokoji na zemi (Lk 2:14). Apoštol Pavol dokonca píše, že máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista (Rim 5:1). Ako tomu potom rozumieť?

Ježiš skutočne prišiel priniesť pokoj — ale nie ten, aký si predstavuje svet. Neprišiel zaistiť mier medzi národmi, ani garantovať pokojné vzťahy v rodinách. Jeho pokoj je hlboký a duchovný: zmierenie medzi človekom a Bohom. Tento pokoj nie je postavený na skutkoch, výkone ani náboženských zásluhách, ale výlučne na viere v to, čo pre nás Ježiš urobil na kríži.

Kto si myslí, že musí „byť dosť dobrý“, aby si zaslúžil Božiu priazeň, bude vždy žiť v nepokoji. Ale kto príjme dar milosti — bude môcť spočinúť. Boh nás prijal nie preto, čo robíme my pre Neho, ale kvôli tomu, čo On urobil pre nás.

Ako píše Pavol: Ako ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, tak v Ňom aj žite (Kol 2:6).

A predsa Ježiš hovorí, že nepriniesol pokoj, ale meč. Čo tým myslel?

Týmto „mečom“ je pravda. Evanjelium nie je neutrálnou správou — je výzvou k rozhodnutiu. Núti človeka postaviť sa k Bohu čelom: prijať pravdu, alebo ju odmietnuť. A to vyvoláva odpor. Pravda rozdeľuje. Aj rodiny. Aj priateľstvá. Aj národy. Nie preto, že by si to Ježiš želal, ale preto, že nie každý túto pravdu prijme.

Ježiš pripravoval svojich učeníkov na túto realitu: že budú odmietaní. Dokonca aj od svojich najbližších. Sám to zažil, keď ho jeho vlastný národ — dokonca aj rodina — často nechápali alebo priamo odmietali.

Nesúďte mier podľa ticha. Mnohí túžia po pokoji za každú cenu. Ale pokoj, ktorý obchádza pravdu, je len maskovaným kompromisom. Nie je to Boží pokoj. Skutočný pokoj môže vzniknúť iba vtedy, keď sme ochotní stáť na strane pravdy — aj keď to znamená nepochopenie, samotu, či prenasledovanie.

Ako kresťania sme povolaní prinášať pokoj, ale nie na úkor evanjelia. Evanjelium bude vždy niektorých priťahovať — a iných pohoršovať. Preto musíme zostať verní. Hlásajme dobrú správu. Nie každý ju prijme, ale niekto áno.

Výzva:

V časoch polarizácie, napätia a relativizmu sa môže zdať, že byť verný evanjeliu znamená vyčnievať. A ono to naozaj znamená. Ale meč, ktorý Ježiš priniesol, nie je zbraňou ničenia — je nástrojom pravdy, ktorý rozdeľuje len preto, aby raz všetko mohlo byť naozaj uzdravené.

Buďme tí, ktorí pokoj žijú — ale bez kompromisu s pravdou.

Buďme tí, ktorí nesú meč — ale meč Ducha, ktorý vedie k životu.