Ja Som

Sedem výrokov, ktoré menia všetko

Keď sa Boh zjavil Mojžišovi v horiacom kríku a Mojžiš sa opýtal: „Ako sa voláš?“, odpoveď znela: „Ja Som, ktorý Som.“ Táto veta znela tajomne, večne, trochu neprístupne. A predsa – keď sa o stovky rokov neskôr Ježiš predstavil slovami „Ja som...“, nezopakoval len Boží titul – dal mu tvár, srdce a život. Dal mu človeka. Seba.

Ježiš sa nepredstavuje cez abstraktné filozofické pravdy. On hovorí cez obrazy, ktoré poznali aj obyčajní ľudia: chlieb, svetlo, dvere, pastier. Každým týmto „Ja som“ nehovorí len, kto je – ale aj to, čo môže byť pre teba.

V Evanjeliu podľa Jána nájdeme presne sedem týchto výrokov „Ja som“ – číslo, ktoré v Biblii symbolizuje plnosť, dokonalosť a úplnosť Božieho zjavenia. Nie je to náhoda. Každý z týchto siedmich obrazov ukazuje iný aspekt Ježišovej osoby a jeho vzťahu k nám, ľuďom. Spolu tvoria kompletný obraz života, ktorý môžeš v ňom nájsť.

„Ja som chlieb života.“

Ján 6,35:

„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude nikdy hladovať.“

Nie ten z obchodu. Nie ten, čo si natieraš maslom. Ale ten, ktorý nasycuje tvoju dušu. Ježiš to povedal po tom, čo nasýtil tisíce ľudí doslova z ničoho. Ľudia ho zrazu chceli spraviť kráľom – veď taký vodca, čo zadarmo rozdáva jedlo, je snom každého hladného národa. Ale on ich zastavil. Neprišiel dávať chlieb. Prišiel byť chlebom. Nie pre brucho, ale pre srdce. Kto ho prijme, nebude už nikdy hladný – nie preto, že už nikdy nebude mať otázky, ale preto, že nájde zdroj, ku ktorému sa vždy môže vrátiť.

„Ja som svetlo sveta.“

Ján 8,12:

„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“

Povedal to krátko po tom, čo zachránil ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Tí, čo ju chceli ukameňovať, mali kamene v rukách – a tmu v srdci. Ježiš nepodporil hriech, ale priniesol svetlo, ktoré nezabíja, ale uzdravuje. Svetlo, ktoré odhaľuje, ale nie na hanbu – na zmenu. V tme sa ľahko schovávame. V svetle už nie. Ale je to práve to svetlo, ktoré nás robí slobodnými. Ježiš je svetlo, ktoré neoslepuje, ale vedie.

„Ja som brána.“

Ján 10,7:

„Ja som brána. Kto voj­de cezo mňa, bude spasení...“

Jednoduchý, nenápadný výrok. A predsa zásadný. Nie všetko, čo vyzerá ako duchovná cesta, vedie k životu. Nie každá filozofia, náboženstvo, systém, učiteľ alebo vnútorný hlas ťa dovedie k Bohu. Ale Ježiš tvrdí, že cez neho sa vchádza. Nie ako cez labyrint alebo test. Ale ako cez otvorené dvere. Nehovorí „musíš si zaslúžiť vstup“, hovorí „cezo mňa môžeš vojsť“. A kto vojde, ten nájde pastvu, slobodu a bezpečie.

„Ja som dobrý pastier.“

Ján 10,11:

„Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.“

Niektorí ťa povedú len dovtedy, kým z teba niečo majú. Ale Ježiš hovorí, že on položí život za ovce. Nejde len o vedenie, ale o obetu. Dobrý pastier pozná svoje ovce po mene. Nevolá ťa číslom. Nevidí v tebe len súčasť stáda. Pozná tvoj hlas. Tvoju bolesť. Tvoje prešľapy. A napriek tomu zostáva. Chráni. Nesie. Volá. A keď zablúdiš, ide ťa hľadať.

„Ja som vzkriesenie a život.“

Ján 11,25:

„Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie.“

Marta plakala nad smrťou brata. Verila, že Boh raz vzkriesi mŕtvych – niekedy v ďalekej budúcnosti. Ale Ježiš jej povedal: „To vzkriesenie, v ktoré veríš, stojí tu pred tebou.“ Ježiš nie je len nádej do budúcnosti. Je živá prítomnosť, ktorá mení aj smrť na začiatok. Pre neho nie je smrť konečná zastávka – je to brána, za ktorou začína niečo skutočné.

„Ja som cesta, pravda a život.“

Ján 14,6:

„Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa.“

Keď sa učeník Tomáš pýtal, ako nájdu cestu k Bohu, Ježiš odpovedal nie mapou, ale sebou. On je cesta – nie preto, že ťa naučí, kadiaľ ísť, ale preto, že on s tebou ide. On je pravda – nie informácia, ale osoba, ktorá sa ti dá poznať. A on je život – nie len prežitie, ale plnosť, ktorá presahuje každodennosť.

„Ja som pravý vinič.“

Ján 15,1:

„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník.“

Na poslednej večeri, keď už vedel, že zomrie, hovorí učeníkom: „Zostaňte vo mne.“ Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie, ak je odstrihnutá od viniča, tak ani človek nemôže žiť zmysluplne bez spojenia so zdrojom. Ježiš nie je len učiteľ – on je tok života, ktorý prechádza tebou, ak si napojený. Nie výkon, nie zákony, ale vzťah. Zostať v ňom znamená žiť naplno.

A tu sa to všetko spája.

Nie sú to len náhodné obrazy. Sú to diely skladačky, ktoré ukazujú celý obraz toho, kým je Ježiš.

Ježiš hovorí:

„Ja som ten, cez koho sa vstupuje (brána),

kto ťa vedie a chráni (pastier),

živí ťa (chlieb),

vedie v tme (svetlo),

dáva ti večnosť (vzkriesenie),

je s tebou v každom kroku (cesta),

a cez ktorého prúdi Boží život (vinič).“

Ak je toto pravda, potom sa celé kresťanstvo nenesie na chrbte tradícií, dogiem ani kostolov. Nieslo a nesie sa na osobe, ktorá neprišla zakladať náboženstvo, ale zmeniť život.

Ten tvoj.