Bol som slepý, a teraz vidím

Odvaha človeka, ktorého sa dotkol Ježiš

Keď čítam príbeh človeka, ktorému Ježiš otvoril oči, niečo vo mne sa zastaví. Ten muž stál pred náboženskými vodcami – pred ľuďmi, ktorí mali moc ho zosmiešniť, odmietnuť a úplne vylúčiť na okraj spoločnosti. A predsa hovoril.

Nebol to žiaden učený teológ. Nemal pripravenú trojbodovú kázeň, ani za sebou prestížnu školu argumentov. Keď naňho tlačili, aby spochybnil svojho uzdravovateľa, reagoval s odzbrojujúcou, priam ironickou odvahou:

„Odpovedal im: ‚Už som vám to povedal a nepočuli ste. Prečo to chcete znova počuť? Chcete byť aj vy jeho učeníkmi?‘“

Evanjelium podľa Jána 9,27

Fascinuje ma táto drzosť. Kde vzal človek, ktorý celý život len sedel a žobral, takúto silu? Vždy, keď tento príbeh čítam, musím sa spýtať sám seba: Prečo sa ja tak často bojím otvoriť ústa?

Veď aj ja viem, čo pre mňa Boh urobil. Viem, odkiaľ ma vytiahol. Viem, koľkokrát ma podržal, keď som už nemal silu, a koľkokrát som padol, no On ma nezavrhol. Viem, že keby nebolo Jeho milosti, môj život by dnes vyzeral úplne inak.

A predsa tak často mlčím.

Tichá taktika nepriateľa

Možno je to preto, že diabol nám nekazí evanjelium len tým, že nás od neho otvorene odvedie. Niekedy na to ide oveľa tichšie a sofistikovanejšie. Presvedčí nás, že nie sme dosť čistí, dosť silní, dosť svätí alebo dosť teologicky podkutí na to, aby sme o ňom hovorili. Ukáže nám naše zlyhania, naše slabosti, naše tajné pády a zašepká: „Ty chceš hovoriť o Bohu? Ty?“

A my stíchneme.

Nie preto, že by evanjelium stratilo svoju moc. Ale preto, že sme v tej chvíli zabudli, kým sme. Ak sa totiž v súkromí vidím len ako zlyhávajúci človek, na verejnosti sa budem báť svedčiť. Ale ak sa začnem vidieť ako človek, ktorého sa dotkol Ježiš, niečo vo mne sa narovná.

Tá zmena pohľadu však nestojí na mojej vlastnej sile. Stojí na niečom oveľa hlbšom.

Proti liek na strach z ľudí

Uzdravený slepec mal v tej chvíli niečo, čo človeku často chýba práve vtedy, keď sa ocitne pod tlakom: jednoduchú istotu v tom, čo sa mu stalo. Nemal odpovede na všetky otázky. Nevedel vysvetliť všetky náboženské spory okolo Ježiša. Ale vedel jedno: bol slepý a teraz vidí.

A práve táto osobná skúsenosť mu dala odvahu stáť pred ľuďmi, ktorí ho mohli odmietnuť, zosmiešniť alebo vylúčiť. Nebola to odvaha dokonalého človeka. Bola to odvaha človeka, ktorého sa dotkol Ježiš.

Ten muž možno ešte nevedel pomenovať celú teológiu milosti, ale v hĺbke srdca zakúsil, že Ježiš sa pri ňom nezastavil z povinnosti. Zastavil sa pri ňom z lásky.

Práve táto istota v Pánovej láske nám dáva silu čeliť odmietnutiu okolitého sveta. V knihe Príslovia nachádzame silný výrok:

„Bezbožný uteká, hoci ho nikto nenasleduje, ale spravodliví sú smelí ako lev.“

Kniha prísloví 28,1

Ako sa stať takýmto levom? Protiliekom na strach z ľudí nie je hrošia koža ani naučené argumenty. Protiliekom je obrovská dávka Božej lásky.

Jednou z najväčších právd Biblie – a zároveň jednou z najťažšie pochopiteľných pre našu zranenú myseľ je, že sme osobným objektom Božej lásky. Boh sa nad nami len tak nezľutoval, ani necítil nejakú morálnu povinnosť prísť nás zachrániť. Urobil to z čistej, radikálnej, nekonečnej lásky.

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nikto, kto v neho verí, ale mal večný život.“

Evanjelium podľa Jána 3,16

Láska, ktorá prevyšuje poznanie

Apoštol Pavol napísal do Efezu modlitbu, ktorá na prvý pohľad znie ako logický paradox. Modlí sa, aby sme:

„...mohli poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa naplnili celou Božou plnosťou.“

List Efezanom 3,19

Ako môžeme poznať niečo, čo poznanie prevyšuje? Zdá sa to ako protirečenie, ale nie je. Pavol tu nehovorí o akademickom, intelektuálnom vedomí. Hovorí o skúsenostnom poznaní o tom, keď Božiu lásku prežijete na vlastnej koži. Keď sa stane realitou vašich dní.

Božia láska je totiž kľúčom, ktorý otvára dvere ku všetkému, čím Boh je. Pretože Sväté písmo hovorí jasne:

„Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska.“

Prvý Jánov list 4,8

Nepotrebujeme len formálne, nedeľné zoznámenie sa s faktom, že Boh je láskavý. Potrebujeme dôverné, hlboké zakorenenie. Tak ako korene stromu poskytujú stabilitu uprostred búrky a prinášajú stromu živiny, tak isto je aj naše osobné zjavenie Božej lásky základom, na ktorom stojí všetko ostatné, čo od Boha prijímame. Ak nemáme toto zakorenenie, každá kritika, každý výsmech a každý vnútorný hlas pochybnosti nás vytrhne aj s koreňmi.

Svet nepotrebuje dokonalé príbehy

Keď si toto všetko uvedomím, môj strach stráca pôdu pod nohami.

Nie som dokonalý.

Nie som hotový.

Nie som bez slabostí.

A možno práve toto je svedectvo, ktoré dnešný svet tak zúfalo potrebuje počuť. Ľudia okolo nás sú unavení z dokonalých príbehov o dokonalých ľuďoch. Nepotrebujú vidieť bezchybných hrdinov. Potrebujú počuť pravdivý, autentický hlas niekoho, kto zažil Božiu lásku. Hlas niekoho, kto vie, že keby nebolo Ježiša, stále by bezradne sedel v tme.

Keď nabudúce pocítiš ten ochromujúci strach otvoriť ústa, nespomínaj na svoje zlyhania. Spomeň si na to, ako hlboko ťa miluje Ten, ktorý ti otvoril oči. A potom jednoducho povedz svoju pravdu. Bol som slepý, a teraz vidím.