Boh nechcel, aby som taký zostal naveky

Zastavil som sa pri jednej vete, ktorú som už určite čítal veľakrát. A predsa ma tentoraz trafila úplne inak.

Vždy som vyhnanie z Edenu vnímal najmä ako trest. Zhrešili. Musia preč. Lenže keď som sa na ten text pozrel pozornejšie, všimol som si niečo, čo mi predtým unikalo. Boh po páde hovorí:

„Hľa, človek sa stal ako jeden z nás: pozná dobro i zlo. Len aby teraz nevystrčil ruku, nevzal aj zo stromu života, nejedol a nežil naveky!“

Gn 3, 22

Všimni si poradie. Človek už pozná dobro a zlo — to sa nedá vziať späť. Problémom teraz je, aby v tomto novom, padlom stave nezískal aj večný život.

Preto nasleduje okamžitá reakcia:

„Preto ho Hospodin, Boh, vyhnal zo záhrady Eden...“ 

Gn 3, 23

a potom dokonca postaví cherubov, aby strážili cestu k stromu života (Gn 3, 24).

Čiže keby sa k nemu dostal? Text veľmi silno naznačuje: áno, jedol by a žil naveky.

A tu som sa zastavil. Znamená to totiž, že človek by nežil naveky taký, akého ho Boh pôvodne stvoril. Žil by naveky taký, akým sa stal po páde.

A toto sa ma dotklo osobne.

Keď sa pozriem na seba, sú veci, ktoré by som si do večnosti naozaj nechcel odniesť. Svoje zlyhania. Strach. Hnev. Sebectvo. Chvíle, keď viem, čo je správne, a aj tak urobím opak. Dni, keď sa Boh zdá blízko, a potom dni, keď sa správam, akoby som na všetko musel stačiť sám.

Predstav si, že by toto bolo navždy.

Žiadna zmena.

Žiadne uzdravenie.

Žiadne vyslobodenie.

Len nekonečné pokračovanie človeka zlomeného hriechom.

A zrazu vyzerajú zatvorené brány Edenu trochu inak. Nie iba ako trest. Ale aj ako milosť.

Boh akoby povedal: „Nie. Takto ťa naveky nenechám.“

Strom života nezničil, len k nemu človeku zatvoril cestu. A Biblia sa končí tým, že strom života vidíme znova:

„Uprostred námestia mesta, z oboch strán rieky, bol strom života...“

Zj 22, 2

To, čo bolo v Genezis človeku odopreté, sa na konci Biblie znovu objavuje. Ale medzi zatvorenou cestou v Genezis a otvorenou cestou v Zjavení stojí kríž.

Kristus neprišiel iba preto, aby som mohol žiť naveky. Prišiel preto, aby som nemusel žiť naveky taký, aký som teraz.

Možno sa niekedy pozerám na svoju slabosť a hovorím si: Bože, toto som stále ja? Stále s tým istým zápasím?

Áno, dnes možno ešte áno. Ale môj dnešný stav nie je môj konečný stav. Boh človeku po páde nedovolil zakonzervovať jeho padlý stav naveky. A v Kristovi mi nesľubuje iba večný život — sľubuje mi nový život.

A to je obrovský rozdiel.