5. HODINA – Sedem krokov k Baránkovej sláve

Ježišova modlitba: „Otče, prišla hodina.“ (Ján 17,1)

Po večeri, po umytí nôh, po tom, čo Judáš opustil miestnosť a tma naozaj padla, Ježiš pozdvihne oči k nebu a začne sa modliť.

Nie potichu. Nie v ústraní. Ale pred svojimi učeníkmi. Neoddeľuje sa od nich, nechce si nechať posledné chvíle pre seba. Naopak – otvára im svoje srdce. A prvé slová tejto modlitby znejú:

Zvony evanjelia odbíjajú poludnie

Táto veta je ako zvon, ktorý odbíja pravé poludnie evanjelia.

Všetko, čo bolo doteraz naznačené, očakávané, odkladané –teraz vstupuje do plnosti. Už nie „ešte nie“. Už nie „blíži sa“. Ale: je tu. Hodina prišla.

Ale čo je to za hodinu?

Nie hodina triumfu bez bolesti. Nie návrat na trón. Hodina oslavy cez kríž. Hodina lásky, ktorá sa nebojí byť ranená.

Modlitba lásky, nie úniku

Ježiš túto hodinu neprijíma len rozumom, ale aj srdcom. Nemodlí sa ako niekto, komu sa niečo stane. Ale ako ten, kto kráča vedome – a z lásky.

Jeho modlitba je tichá, sústredená, úprimná. Nie teatrálna. Nie naučená. Je to rozhovor Syna s Otcom.

Rozhovor toho, kto pozná srdce Otca a zároveň nesie svet na vlastných pleciach.

Modlitba za tých, ktorých miluje

Ježiš sa nemodlí len za seba. Väčšina tejto modlitby je venovaná učeníkom. Menuje ich. Prosí za nich. Za ich jednotu. Za ich ochranu. Za to, aby zostali vo svete, ale nepatrili svetu.

A potom príde ten zázrak:

To znamená: za nás. V tejto modlitbe – v tejto hodine – Ježiš nesie v srdci aj teba. Vie, že kríž, ktorý ho čaká, nie je len jeho. Je pre všetkých, ktorí uveria. A už teraz za nich hovorí s Otcom.

Oslava v hodine, nie mimo nej

Táto modlitba nie je útek pred bolesťou. Ježiš neprosí o záchranu pred hodinou – prosí o slávu v hodine.

A čo je tá sláva? Jednota. Láska. Poznanie Otca. Aby svet spoznal, že On bol poslaný. Aby v temnote zasvietilo svetlo.

Celé tajomstvo evanjelia sa tu zhusťuje. Nie ako teória – ale ako osobná túžba Syna, ktorý vie, že sa všetko blíži k vrcholu.

Nie panika – ale dôvera

Nie je to výkrik. Nie je to strach. Je to modlitba človeka, ktorý dôveruje.

Ježiš vie, čo ho čaká. Zrada. Samota. Hnev. Bič. Kríž. Smrť.

A predsa v tejto modlitbe nie je ani stopa paniky. Je v nej pokoj toho, kto zveril svoj život Otcovi. A preto sa nebojí tmy.

On nie je len v hodine – On je tou hodinou

A zrazu sa v tejto modlitbe udeje niečo zvláštne: Ježiš už nie je len v hodine – On je tou hodinou.

Je bránou, cez ktorú vstupuje svetlo do tmy, pravda do klamstva, láska do nenávisti.

A touto bránou raz prejde každý z nás.

Pozvanie ku kontemplácii *

Preto táto modlitba nie je len historickým záznamom. Je to živé pozvanie:

• k dôvere,

• k kontemplácii,

• k tichej istote,

že hodina, ktorá sa zdá byť koncom, môže byť začiatkom oslavy.

Nie tej, ktorú ponúka svet. Ale tej, ktorá žije v Božej láske a ktorá sa cez nás rozlieva ďalej.

Záver

Ježiš v tejto modlitbe nevidí len Golgotu. Vidí ďalej: Vidí Cirkev. Vidí každého, kto uverí. Vidí svadbu Baránka.

A z tohto pohľadu sa tá hodina, ktorá začína v tme, ukazuje ako svetlo, ktoré už nikdy nezhasne.

*Kontemplácia znamená hlboké, tiché a sústredené vnímanie, ktoré presahuje bežné premýšľanie. V duchovnom zmysle (najmä kresťanskom) je to:

modlitba bez slov, pohľad srdca na Boha, tiché spočívanie v jeho prítomnosti.