3. HODINA – Sedem krokov k Baránkovej sláve

Jozef D. Janoska
Jul 19
2 minút čítania

Zlomový moment – „Prišla hodina.“ (Ján 12,23–27)

Až doteraz sa Ježiš pohyboval akoby v tieni. Ohlasoval príchod Božieho kráľovstva, konal znamenia, stretával sa s odporom aj záujmom – no stále zaznieval ten istý refrén: „Ešte neprišla jeho hodina.“

Teraz sa to mení. S blížiacim sa sviatkom Paschy, keď do Jeruzalema prichádzajú pútnici z celého sveta, niektorí Gréci – teda ľudia „zvonku“ – chcú vidieť Ježiša. A práve v tej chvíli zaznie kľúčové vyhlásenie:

„Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.“

Semeno musí padnúť

Tu sa láme dej. Nie preto, že by Ježiš túžil po medzinárodnom uznaní. Ale preto, že prítomnosť pohanov je znamením, že jeho poslanie prekračuje hranice Izraela. A ak má požehnanie zasiahnuť celý svet, musí byť semeno zasiate do zeme.

A tak Ježiš pokračuje slovami, ktoré menia perspektívu celej spásy:

„Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a nezomrie, ostane samo; ale ak zomrie, prinesie veľkú úrodu.“

Oslava, o ktorej hovorí, nie je triumf. Nie sláva, moc ani potlesk, ale kríž. Ježišova logika je iná než tá, ktorú ponúka svet. Smrť nie je zlyhanie – je to otvorenie dverí. Zrno nie je odhodené – je zasadené. A pretože sa nechá pochovať, môže priniesť život.

Logika Kráľovstva

Ježiš nerozpráva len o svojej budúcnosti – odhaľuje zákon života v Božom kráľovstve:

To, čo zomrie pre seba, začne žiť pre druhých. To, čo stratí svoj tvar, nájde zmysel. Je to paradox, ktorý sa nenosí – ale je pravdivý. Pravá úroda prichádza cez obetu.

Vzrušená duša, pevné rozhodnutie

A predsa – Ježiš tieto slová nehovorí ako hrdina bez citu. Otvorene priznáva:

„Teraz je moja duša vzrušená. A čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve na túto hodinu som prišiel!“

Tu cítime jeho vnútorný zápas. Nevyhýba sa bolesti, ale ani ju neoslavuje. Vie, že cesta vedie cez tmu. Ale práve preto prišiel. Nie okolo hodiny – ale do nej.

Jeho duša je zasiahnutá, ale jeho rozhodnutie je pevné.

Modlitba zrelej viery

„Otče, osláv svoje meno.“

Nie: zachráň ma. Ale: osláv sa cez mňa.

Ježiš nehľadá únik, ale naplnenie. Hodina nie je prekážkou, ale bránou.

A z neba prichádza odpoveď:

„Už som oslávil a ešte oslávim.“

Nebo sa dotýka zeme. Boh sám potvrdzuje:

Toto je cesta.

Hodina pravdy o nás

Táto Ježišova hodina je zároveň hodinou pravdy o nás. Sme často v pokušení veriť, že sláva znamená vyhnúť sa bolesti, a že víťazstvo znamená silu bez slabosti. Ale v Kristovi vidíme iný obraz:

Sláva spočíva v darovaní seba. Víťazstvo prichádza cez obetu. Plnosť života rastie z pôdy, kde sme sa nechali stratiť pre druhých.

Ježišova hodina je ako zrkadlo. Neodhaľuje len plán spásy – odhaľuje Božie srdce, ktoré miluje až do krajnosti.

A pozýva aj nás:

Prijať svoj kríž – nie ako trest, ale ako pôdu, kde môže byť zasiate zrno života. Zrno, ktoré nezostane samo. Ale prinesie úrodu – vďaka hodine, ktorá prišla.