1. HODINA – Sedem krokov k Baránkovej sláve

Jozef D. Janoska
Jul 17
2 minút čítania

Kána Galilejská: „Ešte neprišla moja hodina.“ (Ján 2,1–11)

Na začiatku evanjelia, keď ešte nik netuší, ako sa Ježišovo verejné pôsobenie rozvinie, sa odohráva scéna, ktorá sa javí ako jednoduchá rodinná epizóda. Svadba. Radosť, tanec, príbuzní. A potom zrazu niečo chýba – víno.

Práve vtedy zaznie veta, ktorú často prečítame príliš rýchlo:„Ešte neprišla moja hodina.“

Čo tým Ježiš myslí? Pred ním stojí jeho matka a naznačuje, že niečo treba urobiť. No Ježiš odpovedá slovami, ktoré idú ďaleko za rámec tejto svadby. Hovorí o „hodine“, ktorá ešte neprišla – ale on o nej už vie. A práve v tom je kľúč.

Život smerujúci k hodine

Ježiš žije celý svoj život s vedomím tej hodiny. Nie je unášaný okolnosťami. Nepodlieha tlaku. Vie, kam smeruje.

A hoci ešte nie je čas vystúpiť naplno, predsa sa niečo stane. Premení vodu na víno. Nie ako praktické riešenie nedostatku, ale ako prorocké gesto.

Nádoby, do ktorých sa voda naliala, neboli hocijaké – boli to kamenné nádoby určené na očistné obrady podľa židovského Zákona. Práve do nich Ježiš nechá naliať vodu, ktorú potom premieňa na víno. Nie hocijaké víno, ale to najlepšie.

Tiché evanjelium premeny

Tento obraz nesie v sebe tiché evanjelium. Zákon, ktorý kedysi určoval čistotu a nečistotu, ktorý kázal umývať ruky, ale nedokázal očistiť srdce – je teraz naplnený. Nie zrušený, ale preniknutý radosťou a zmyslom.

Víno nie je len tekutina – je symbolom radosti, hojnosti, života. A Ježiš týmto gestom akoby hovoril:

„Keď príde moja hodina, toto sa stane naplno.“

Premena vody na víno je predobrazom toho, čo sa odohrá na kríži – kde z Ježišovho boku vytečie krv a voda. Tam, kde boli len obrady, bude skutočné očistenie. Tam, kde bola voda ako znak potreby, tam bude víno ako znak naplnenia.

Zázrak radosti

Je pozoruhodné, že prvý Ježišov zázrak nie je uzdravenie, vyhnanie démona ani záchrana života. Je to premena obyčajnej vody na sviatočné víno. Akoby tým chcel povedať:

„Moje dielo začína tam, kde sa radosť míňa.“

A hoci jeho hodina ešte nenastala, už teraz môžeme zakúsiť chuť toho, čo príde. Je to ako keď sa na začiatku koncertu rozoznie tichý tón, ktorý ešte nie je skladbou, ale nesie jej DNA. Ako keď prvé lúče slnka ohlásia deň, ktorý ešte nezačal.

Pozvanie k očakávaniu

Táto epizóda je viac než spoločenský faux pas vyriešený zázrakom. Je to prvý kamienok mozaiky, ktorá ukazuje, kto je Ježiš. Nie len ten, kto robí zázraky, ale ten, kto premieňa – prázdno na plnosť, vodu na víno, očistné nádoby Zákona na nositeľov milosti. A robí to v čase, ktorý je ešte skrytý, ale už smeruje k vrcholu.

Božie konanie má svoj rytmus: Najprv ticho, potom znamenie. Najprv očakávanie, potom naplnenie.

Nie všetko príde naraz. Ale už teraz, aj keď sa zdá, že ešte nie je ten správny čas, môže zaznieť prvý tón budúcej slávy. A ten tón má chuť vína.